Láska
Dotyky dvoch tiel, nesmierne láskanie objímanie.
Sme ako jedno telo.
Naše duše sa spoja.
My zostaneme veční, ako naša láska.
Lebo naša láska nie je cudzoložstvo.
Ale veľmi drahý, vzácny poklad.
Prichádzajúci z raja, nekonečného pokoja, šťastia.
Moja láska k tebe ma robí šťastnou.
Som ako obhoreté drevo, ako keď sa zapáli oheň.
Keď si na teba spomeniem, zapálim sa ako oheň, ktorý vášnivo horí, spaľuje ma, cítim sa ako keby som sa išla vypáliť.
Pocity sú jasné.
Aj ty horíš, tak ako ja.
Naše telá horia ako spaľujúci moment neuveriteľného silvestrovského ohňostroja.
To práve chcem.
Aby si bol iba môj.
Poď drahí pôjdeme spolu do raja.
Môžeme sa potopiť miliónovej hĺbky v tom nekonečne dlhom, šírom mori.
Obzri sa na vôkol, náš svet je prenádherný.
Och tá naša láska je ako zrodenie anjela.

Príbeh
Chcem aby sa naša láska uchovala.
Chcem aby to bol nádherný dlhý príbeh.
Príbeh ktorý nás povedie rajskou záhradou.
Mám tvoje číslo, chcem ti zavolať?
Aby som počula tvoj hlas.
Chceme viac, no čakáme.
Ale prečo čakáme vrhnime sa k sebe do náručia.
Veď o tomto je náš príbeh.
O láske, dotykoch, bozkoch, milovaní.
Sme začarovaní láskou.
Toto je náš príbeh cítim jar, kvety, vôňa ovocných plodov.
Príbeh našej lásky.
Našej nekonečnej dlhej lásky.
Si môj kráľ.
Iba ty ma dokážeš ovládať.
Ty si môj pán.
Toto je náš príbeh, milovanie, dotyky...
Si iba môj.
Sme začarovaní našou nekonečnou láskou.
Prechádzame sa medzi kvetmi prenádhernou rastúcou lúkou, na ktorú svieti ligotavé slnko.
Príbeh našej lásky sa už splnil.
Sme šťastní, milujeme sa.
Iba toto som chcela.
Krásny nádherný príbeh našej lásky.
Náš nesmrteľný príbeh.

Hviezdny sen
Dejú sa veci nenormálne, som úžasné naladená.
Mám ťa! Si môj!
Život ide krásne, tvoje vlasy, ich vôňa je nádherná.
Priťahujú ma tvoje oči, sú ako ďaleké hviezdy ktorých sa nemôžem dotknúť.
Pohľad na teba je ďaleký ako z vesmíru.
Čo chcem? Teba chcem.
Iba sen, ktorý chcem stále snívať.
Tvoje ústa sú hlboké ako priezračné rieky, ktoré ožiaria aj zvieratá.
Neďaleko sídli naša láska, ktorá sa naplní v mojich snoch.
A v skutočnosti ťa mám.
Tak, ako to že mám také sny keď ťa mám.
Hľadám pravdu skrytú v hviezdnom prachu?
Čokoľvek si myslím to nie je pravda, nedokážem rozmýšľať normálne, podlamujú sa mi kolená.
Mám taký pocit, že je to hviezdny sen.
Hviezdy ma skúšajú, robia zo mňa blázna.
No však spamätám sa a viem, že sme pod ochranou hviezd.
Bol to iba hviezdny sen.
Náš hviezdny sen.
Hviezdny sen.
Hviezdny sen.
Sen.

Okamih
Okamih sa zmení na nejaké čudo, aké si priťahujúce zlo.
Čo s tým urobím?
Akou cestou mám kráčať?
Neviem nájsť tú správnu cestu, pretože všetky sú krivé.
Zatiaľ hľadám iba samú seba, neviem prísť na to kto som.
Jeden okamžik zmenil celý môj život.
Snažím sa nájsť no márne.
Cesty sú všetky krivé.
Nado mnou visí veľký otáznik.
Kto som?!
Človek ktorý nemá žiadnu pamäť, myšlienky mi víria hlavou.
Strácajú sa mi sny dobré, je to zlé znamenie?
Stratené chvíle som premárnila, tým že som na teba čakala.
A tým sa stal okamih, ktorý ma zlomil.
Okamih, ktorý sa stále vracia, vinára sa mi zrazu všetko čo som mala. Kým si ma nepodviedol.
Iba jeden okamih.
Okamih.

To nešťastné šťastie
ONA si deň, keď sa rozlúčila s NÍM bude pamätať až do smrti. Stáli v hlučnej stanici, kam práve dorazil jeho vlak.Pevne ju stisol v náručí, pobozkal a zašepkal jej do vlasov: "Sľúb mi, že na mňa počkáš!" Ona chcela prikývnuť, ale namiesto toho sa jej z oka vykotúľala horká slza a pristála na jeho vojenskej uniforme. Mal ísť do Lýbie na vojnu. Strojvodca zapískal, aby dal znamenie, že vlak môže odísť. On jej pomaly pustil ruky a naskočil do zatvárajúcich sa dverí. Oa si viac z toho dňa nepamätala. Prvé týždne boli pre ňu hrozné. Celý čas len sedela v kresle zabalená v deke a popíjala kávu, alebo čaj. Občas ju navštívili kamaráti, ale rýchlo ich odohnala preč.Chcela byť sama a utápať sa v spomienkach na krásne chvíle, ktoré s ním zažila. Po mesiaci sa nechala mamou donútiť na krátke prechádzky, no zvyčajne z nich nič nemala. On jej prvé mesiace pravidelne písal, ale aj to prestalo. Nevedela či jej listy dostáva, vlastne o ňom nevedela nič. O rok jej prišiel list s veľkými obkecmi. Stačilo tam napísať iba jedno jediné slovo: Zabitý
Obidva varianty jej aj tak rozštiepili srdce na milióny maličkých dielikov. Chcela sa zabiť, ale nebola silná ani na to. Už to nebola ona. Chradla. Neverila, že sa jej to vôbec podarí, ale dokázala si srdce pozlepovať aspoň z časti a začať znova normálne žiť. Po pár rokoch spoznala chlapca a hoci ho nikdy nedokázala milovať ako JEHO, vydala sa zaňho.
V jeden májový večer, keď sedela so svojím manželom a dcérkou v obývačke, niekto zazvonil. Prešla do predsiene a otvorila dvere. Díval sa na ňu ON. Trocha mu stvrdli črty tváre, ale stále to boli tie krásne oči, ktoré ju vtedy privádzali do eufórie. Položila si ruku na ústa a nechápavo na neho hľadela. "Veď si bol mŕtvy," zhíkla. "Velitelia to poplietli," prerušil ho jej manžel, ktorý prišiel do predsiene skontrolovať, čo sa robí. On na neho zagánil a zamrmlal smerom k nej: "Sľúbila si, že počkáš!" S týmito slovami sa otočil a odišiel preč.

Krásne že
Bolo to presne večer na Svätého Valentína, keď sa Roman rozhodol vyznať svojej najlepšej priateľke Silvii lásku. Veril v to, že aj ona jeho ľúbi. Kúpil jej krásnu kyticu plnú rozmanitých kvetov a zazvonil pri jej bránke. Otvorila mu práve ona. On jej podal kyticu a začal: "Silvi," začal Roman pomaly "sme kamaráti už veľmi dlho. Vždy sme sa jeden druhému otvorili a mohli sa jeden o toho druhého oprieť. Dnes sa ťa ale chcem spýtať niečo veľmi dôležité.
Nechceš so mnou chodiť?"

Silvia sa na neho prekvapene pozrela a povedala mu: "Tie kvetiny sú naozaj nádherné, ale neviem, či by sme mohli spolu chodiť. Ja som k tebe nikdy nič viac ako kamarátstvo necítila a preto asi nie." "Aha." povedal Roman sklamane. Ani sa viac nesnažil o to ju presviedčať. Miesto toho sa rozlúčil a pobral sa na svoje obľúbené miesto - v parku. V noci tu bývalo krásne a keď bolo ešte vidieť na nebi všetky hviezdy, tak to úplne žiarilo. Vtom počul za sebou kroky. Otočil sa a za sebou uvidel Dušana.

Vyzeralo to tak, že mal už v sebe aspoň promile alkoholu "Nazdar. Čo by si rád?" Tak som sa dopočul, že vkuse chodievaš za Ivanou a rozprávate sa o mne." "Sme len kamaráti a nemusíš sa ničoho obávať. Ja ti ju nechcem preberať." odpovedal mu Roman. Dušan však tieto slová nepočul. Miesto toho vytiahol spod bundy nôž a v podnapitom stave sa neho vrhol.

Roman toto nečakal a tak sa stalo, že ho Dušan bodol rovno do brucha. Nôž následne vytiahol "To aby si vedel, že nechcem, aby si za ňou chodil. Potom odkráčal preč. Roman mal plné telo bolesti, ale vedel, že tu nemôže ostať. Musí ísť niekam, kde sa dočká pomoci. Domov to mal veľmi ďaleko. Rozhodol sa preto ísť znovu za Silviou. S veľkou námahou k nej dokríval pričom rukou sa pevne držal za brucho, aby aspoň trochu stlmil krvácanie. Zazvonil toho dňa už po druhý raz. Silvia mu opäť otvorila a keď si všimla, že jej najlepší kamarát je zranený a krváca strašne sa preľakla.

Pozvala ho ďalej a položila ho na posteľ. Na ranu mu dala čistú namočenú utierku a potom zavolala sanitku. Povedali, že prídu čo najskôr. Romanovi sa stav vôbec nelepšil a Silvia sa dokonca strachovala, že horší. Roman nebol schopný normálne rozprávať. Zvládal iba šepkať a strašne ťažko sa mu dýchalo. Prešlo 10 minút a sanitka tu stále nebola. Roman vtedy povedal Silvii nakoľko cítil, že už umiera: "Vždy som ťa ľúbil láska moja. Bola si pre mňa všetkým." "Aj ja ťa ľúbim Romanko." povedala mu Silvia a na náznak svojich slov sa nahla k jeho perám a jedinýkrát v živote ho pobozkala. Hneď potom Roman vydýchol naposledy. Umrel jej priamo v náručí. Silvia nevedela čo má robiť. Bola strašne zúfalá, lebo si uvedomila, že už nikdy mu nepovie ako moc ho ľúbila. Nikdy mu to nevedela povedať a teraz sa to už ani nedozvie.

A čo Dušan. Na druhý deň sa prebral a keď zistil čo sa stalo priznal sa na polícii a dostal doživotný trest. Silvia dodnes chodí na hrob Romanovi a vie, že aj keď sa ešte v živote ešte určite zaľúbi, už nikdy nebude ten človek taký ako bol práve Roman. Ten ju naozaj úprimne ľúbil a ona mu nevedela povedať, že aj ona jeho.

KONIEC

Autor ma blok na: http://www.birdz.sk/webka/endre-silentname/

Láska
Bol raz jeden chlapec, ktorý sa narodil s nemocou. Bola to nevyliečiteľná choroba. V 17 rokoch mohol každú chvíľu zomrieť. Žil stále len utiahnutý v dome pod dohľadom svojej matky. Raz toho už mal dosť a tak sa rozhodol, že sa pôjde prejsť do mesta. Poprosil svoju matku o dovolenie a ona mu to umožnila. Keď sa prechádzal videl množstvo obchodov. Keď šiel okolo jedného obchodu s hudobninami, uvidel nádherné dievča, asi v jeho rokoch... Bola to láska na prvý pohľad. Otvoril dvere a vstúpil dovnútra. Nepozeral sa po ničom inom iba po nej. Stále viac sa približoval k nej. Pozrela sa na neho s úsmevom a opýtala sa: „Môžem Vám nejako pomôcť?“ V priebehu toho si myslel, že je to ten najkrajší úsmev aký kedy vo svojom živote videl. Pocítil potrebu pobozkať ju práve v tejto chvíli. Koktavo jej odpovedal: „Áno, eeehhh, uuuhhh, rád by som kúpil jedno CD.“ Bez premyslenia zobral prvé CD aké mal po ruke. „Chceš ho zabaliť?“ dievča sa opýtalo s úsmevom. Odpovedal: „áno.“ A ona mu išla CD zabaliť, keď mu ho podala rozlúčili sa a odišiel. Od toho dna, navštevoval, tento obchod pravidelne, aby kúpil nejaké CD. To dievča mu stále jednotlivé CD balila. On si ich bral domov a zabalené ukladal do zásuvky. Príliš sa hanbil, aby ju niekde pozval. Akokoľvek to skúšal, nešlo mu to. Jeho matka sa pokúsila ho v tom povzbudiť, aby sa ďalší deň odvážil, a on sa chytil za srdce a... a vyšiel odvážne k obchodu. Kúpil si CD a ako vždy dostal ho zabalene. Vzal CD a keď sa ona nepozerala, rýchle jej nechal na pulte lístok s jeho telefónnym číslom a vybehol z obchodu von.„...Crrr“ !!! Matka zobrala slúchadlo: "Áno?", bola to ona, pýtala sa na neho, matka úplne zničená začala plakať a povedala: „Ty to nevieš? ... Včera zomrel.“ Bolo príliš dlhé ticho, až na plač matky, ktorý sa v slúchadle ozýval...Neskôr vstúpila matka do izby svojho syna, aby si ho pripomenula. Rozhodla sa začať s triedením jeho vecí. Otvorila zásuvku a na jej prekvapenie zbadala tam hŕbu zabalených CD. Jedno z ich otvorila a našla tam lístok. Bolo na ňom napísane: „Ahoj!!!, si fakt milý, chcel by si si niekedy so mnou vyjsť von? Mám ťa rada ...Sofia.“ S hlasitou emóciou otvorila matka ešte jedno CD a i z toho CD vypadol papierik, a na všetkých stalo to iste... Takýto je život... Nečakaj príliš dlho kým niekomu povieš, čo cítiš! POVEDZ TO EŠTE DNES!!!! Zajtra už môže byť neskoro....

Bolo raz jedno slepé dievča.
Bolo raz jedno slepé dievča, ktoré nenávidelo seba a celý svet zato, že nemôže nič vidieť. Mala vrodenú vadu a nikdy nič a nikoho nevidela. Každého neznášala, okrem svojho chlapca. On bol stále s ňou a vo všetkom jej ochotne pomáhal. Raz mu povedala, že ak by mohla niekedy uvidieť svet, hneď by sa za neho vydala. Stalo sa jedného dňa, že sa konečne po dlhom čase našiel darca očí pre túto dievčinu. A tak sa konečne tešila, že uvidí celý svet a tiež svojho milovaného... Chlapec sa jej hneď po operácii prišiel opýtať:

"Tak, teraz keď už uvidíš celý svet, vydáš sa konečne za mňa?"

Dievčina sa usmiala, ale keď otvorila svoje nové oči a po prvýkrát uvidela svojho milého, ostala v šoku! Bol tiež slepý... Začala premýšľať o svojom novom živote a nakoniec ponuku slepého chlapca na sobáš odmietla! Chlapec odišiel smutný preč... O pár dní jej prišiel od neho list, napísaný rukou kamaráta. Mladík jej poďakoval za všetky krásne chvíle, ktoré spolu prežili, a na konci listu stálo:

A DAJ, PROSÍM, POZOR NA MOJE OČI!