Ak sa ti nejaký príspevok nepáči skús mu znížiť body a tak ho posunieš na nižšiu pozíciu. Naopak ak sa ti páči pridaj mu viac bodov a tak posilni jeho pozíciu.

A ja malý nevelky,
ulejce mi palenky,
vam jednoho a mne dva,
naj vás pan boh požehna.

Bolo raz jedno slepé dievča.
Bolo raz jedno slepé dievča, ktoré nenávidelo seba a celý svet zato, že nemôže nič vidieť. Mala vrodenú vadu a nikdy nič a nikoho nevidela. Každého neznášala, okrem svojho chlapca. On bol stále s ňou a vo všetkom jej ochotne pomáhal. Raz mu povedala, že ak by mohla niekedy uvidieť svet, hneď by sa za neho vydala. Stalo sa jedného dňa, že sa konečne po dlhom čase našiel darca očí pre túto dievčinu. A tak sa konečne tešila, že uvidí celý svet a tiež svojho milovaného... Chlapec sa jej hneď po operácii prišiel opýtať:

"Tak, teraz keď už uvidíš celý svet, vydáš sa konečne za mňa?"

Dievčina sa usmiala, ale keď otvorila svoje nové oči a po prvýkrát uvidela svojho milého, ostala v šoku! Bol tiež slepý... Začala premýšľať o svojom novom živote a nakoniec ponuku slepého chlapca na sobáš odmietla! Chlapec odišiel smutný preč... O pár dní jej prišiel od neho list, napísaný rukou kamaráta. Mladík jej poďakoval za všetky krásne chvíle, ktoré spolu prežili, a na konci listu stálo:

A DAJ, PROSÍM, POZOR NA MOJE OČI!

SLOVENČINA
Čistá a vzácna je ona,
ako holubica biela.
Má ona krehké tŕne,
no stále čerstvé túne.

Čierna voda bije za rohom,
lež ona nedáva toky hájom.
Číta ona zákony stále,
má ich vytesané ako v skale.

Žiaľom ona píše dejiny,
zapisuje súdy bez viny.
Má ona svedomie z hliny,
no jej duša je z maliny.

Myšlienky plávajú v čase rieky,
slová, ktoré sú v nás naveky.
No rozum jej stále stojí vpred,
čaká kým jej do rúk vložím kvet.



Pavol Ottinger
Revúca

Kúzlo:(
SI ako sen a vňom kúzlo,
Kúzlo čo nikdy nezmizlo

Vičarím si lásku,lásku teba,
len ty si ako hviezda čo padá z neba.

Poviem ti príbeh, príbeh o láske,
Bol o chlapcovi a o kráske.

Ľúbili sa a chceli sa vziať,
chceli dom a deťi vňom mať.

V jeden deň sa dievča domov bralo,
v uliciach ticho auto jej život vzalo.

Všade bol plač, padali slzy,
čo po líci sa ako plameň vody sklzli.

Ostalo ticho, všetko strácal,
z pištolov v ruke, srdce zolmené mal.

Stlačil spúšť a odrazu ona,
v krásnych šatách v závoji tam bola.

Skončil sa príbeh, skončila láska,
zomrel on a zomrela aj kráska:(

JA, SRDCE, ŽIAĽ
Moje srdce v bôli a v žiaľi plače,
je tvrdé a mäkké ako z dennej tlače.
Hojnosť a pôvab nadovšetko myluje,
no krásu lásky je jej srdce daruje.


Srdce moje sladkou pýchou zaliate,
myslím ja na oči jej krásou zakliate.
Rád cítim vôňu jej tmavých vlasov,
jej vôňa ma zaviala do tmavých lesov.

Cítim ja v srdci mojom čistý žiaľ,
prekonať je ťažké, nevidieť jej tvár.
Krásu jej úsmevu rád ja prežívam,
no našou slabosťou je svet oproti nám.

Lásku ktorú prežil som nikdy neprebolí,
no láska ktorú mám sa nikdy nedostaví.
Zavretie knihy mojej žiaľom pečatil som,
skutočné bozky lásky nikdy neprežil som.





Pavol Ottinger
Revúca 05001
Dt.26.1. 2011
č.8:39

Krásne že
Bolo to presne večer na Svätého Valentína, keď sa Roman rozhodol vyznať svojej najlepšej priateľke Silvii lásku. Veril v to, že aj ona jeho ľúbi. Kúpil jej krásnu kyticu plnú rozmanitých kvetov a zazvonil pri jej bránke. Otvorila mu práve ona. On jej podal kyticu a začal: "Silvi," začal Roman pomaly "sme kamaráti už veľmi dlho. Vždy sme sa jeden druhému otvorili a mohli sa jeden o toho druhého oprieť. Dnes sa ťa ale chcem spýtať niečo veľmi dôležité.
Nechceš so mnou chodiť?"

Silvia sa na neho prekvapene pozrela a povedala mu: "Tie kvetiny sú naozaj nádherné, ale neviem, či by sme mohli spolu chodiť. Ja som k tebe nikdy nič viac ako kamarátstvo necítila a preto asi nie." "Aha." povedal Roman sklamane. Ani sa viac nesnažil o to ju presviedčať. Miesto toho sa rozlúčil a pobral sa na svoje obľúbené miesto - v parku. V noci tu bývalo krásne a keď bolo ešte vidieť na nebi všetky hviezdy, tak to úplne žiarilo. Vtom počul za sebou kroky. Otočil sa a za sebou uvidel Dušana.

Vyzeralo to tak, že mal už v sebe aspoň promile alkoholu "Nazdar. Čo by si rád?" Tak som sa dopočul, že vkuse chodievaš za Ivanou a rozprávate sa o mne." "Sme len kamaráti a nemusíš sa ničoho obávať. Ja ti ju nechcem preberať." odpovedal mu Roman. Dušan však tieto slová nepočul. Miesto toho vytiahol spod bundy nôž a v podnapitom stave sa neho vrhol.

Roman toto nečakal a tak sa stalo, že ho Dušan bodol rovno do brucha. Nôž následne vytiahol "To aby si vedel, že nechcem, aby si za ňou chodil. Potom odkráčal preč. Roman mal plné telo bolesti, ale vedel, že tu nemôže ostať. Musí ísť niekam, kde sa dočká pomoci. Domov to mal veľmi ďaleko. Rozhodol sa preto ísť znovu za Silviou. S veľkou námahou k nej dokríval pričom rukou sa pevne držal za brucho, aby aspoň trochu stlmil krvácanie. Zazvonil toho dňa už po druhý raz. Silvia mu opäť otvorila a keď si všimla, že jej najlepší kamarát je zranený a krváca strašne sa preľakla.

Pozvala ho ďalej a položila ho na posteľ. Na ranu mu dala čistú namočenú utierku a potom zavolala sanitku. Povedali, že prídu čo najskôr. Romanovi sa stav vôbec nelepšil a Silvia sa dokonca strachovala, že horší. Roman nebol schopný normálne rozprávať. Zvládal iba šepkať a strašne ťažko sa mu dýchalo. Prešlo 10 minút a sanitka tu stále nebola. Roman vtedy povedal Silvii nakoľko cítil, že už umiera: "Vždy som ťa ľúbil láska moja. Bola si pre mňa všetkým." "Aj ja ťa ľúbim Romanko." povedala mu Silvia a na náznak svojich slov sa nahla k jeho perám a jedinýkrát v živote ho pobozkala. Hneď potom Roman vydýchol naposledy. Umrel jej priamo v náručí. Silvia nevedela čo má robiť. Bola strašne zúfalá, lebo si uvedomila, že už nikdy mu nepovie ako moc ho ľúbila. Nikdy mu to nevedela povedať a teraz sa to už ani nedozvie.

A čo Dušan. Na druhý deň sa prebral a keď zistil čo sa stalo priznal sa na polícii a dostal doživotný trest. Silvia dodnes chodí na hrob Romanovi a vie, že aj keď sa ešte v živote ešte určite zaľúbi, už nikdy nebude ten človek taký ako bol práve Roman. Ten ju naozaj úprimne ľúbil a ona mu nevedela povedať, že aj ona jeho.

KONIEC

Autor ma blok na: http://www.birdz.sk/webka/endre-silentname/

Sen
O pulnoci se mi zdálo,
že pod dekou děvče spálo,
kolem boku mně drželo,
ústa k ústum přikládalo,
úpřimne mě líbalo,
na jak tak pěkne spím,
probudím se a ja sním.

O myši a vodě
Leze myška po poušti a kolem krku má uvázanou velkou ružovou mašli. Po několika dnech se doplazí vysílená ke studni: "Studánko, studánko, dej mi vodu nebo zahynu." Studánka na to:"Když mi dáš svou mašli, tak já ti dám vodu."
"Ale já ti nemužu dát svou mašli, tá je po babičce."
Myška se tedy nenapila a po několika hodinách zemřela. Po ní se vydala do poušte druhá myška, taky s ružovou mašli kolem krku. Taky se po několika dnech doplazila ke studni.
"Studánko, studánko, dej mi vodu nebo zhynu." A studánka na to:
"Když mi dáš svou mašli, tak já ti dám vodu." Myška:
"No, ona je síce po babičce, ale voda je přednejší." Studánka dala vodu, myška se napila, plazila se dál, ale za pár dnu stějne zemřela. A to je konec bájky.
A ponaučení? Dáš, nedáš, stejně jednou umřeš.

Malý chlapec sa spýtal matky:
"Prečo plačeš?"
"Pretože som žena" - povedala mu.
"Nerozumiem" - povedal syn.
Mama ho len objala a povedala: "A nikdy ani neporozumieš."
Neskôr sa chlapec opýtal svojho otca:
"Prečo sa mi zdá, že mama plače bez dôvodu?"
"Všetky ženy plačú bez dôvodu" - to bolo všetko čo mohol otec povedať.

Malý chlapec vyrástol a stal sa mužom, avšak stále nerozumel, prečo ženy plačú. Nakoniec zavolal Bohu a keď sa dovolal, spýtal sa:
"Bože, prečo sa ženy rozplačú tak ľahko??"
Boh odpovedal:
- „Keď som urobil ženu, musela byť výnimočná."
- „Urobil som jej plecia dosť silné na to, aby uniesla váhu sveta, ale natoľko jemné, aby poskytovali pohodlie."
- „Dal som jej vnútornú silu, aby vydržala pôrod dieťaťa a odmietnutie, ktoré veľa raz okúsi od svojich detí."
- „Dal som jej tvrdosť, ktorá jej pomôže stále pokračovať, keď sa všetci ostatní vzdávajú a starať sa o svoju rodinu napriek chorobám a únave, bez sťažovania sa.“
- „ Dal som jej pocit milovať svoje deti za všetkých okolností, dokonca aj vtedy, ak ju jej dieťa hlboko ranilo.“
- „Dal som jej silu prijať svojho manžela napriek jeho chybám a sformoval som ju z jeho rebra, aby chránila jeho srdce.“
- „Dal som jej múdrosť, aby vedela, že dobrý manžel nikdy neraní svoju ženu, ale niekedy skúša jej silu a rozhodnosť vedľa neho bez výhrad.“
- „A nakoniec som jej dal slzu, ktorú vyroní, ktorá je výlučne jej, aby ju použila kedykoľvek za potreby, aby všetko to, čo prekonala mohla zvládnuť.“

Ty odchadzas a mna to velmi boli,preco tvoje srdce taku moznost voli.Nedovera a sebeckost zachvatili ti srdce,ty nedokazes milovat tak,ako to moja dusa chce.Nemozem nenavidiet niekoho,koho som milovala,no napriek tomu mi usta tisko vravia...zabudni,zabudni na to ze v tvojom srdci bol,nestoji za to lasku ti ukradol.Lasku ti ukradol,srdce ti vzal,ty len pre neho zila si a on nevsimal si...

Nič nie je večné
Nič nie je večné,
ani dotyk Tvojej ruky
na mojej uslzenej tvári...
Pripadáš mi taký starý,
s hlavou plnou vlastných právd,
asertivitu nemáš rád.
Nehľadiac na iných mienku
tlačíš sa v rade pri okienku.
Pomaly sa ku mne blížiš...
ja viem .. opäť mi ublížiš
Zo srdca mám už len trosky
No ty stále hľadíš na mňa božsky
Muselo to takto byť?
Už podľa teba nemám právo žiť?
Odíď z môjho srdca naveky
a pri odchode odlož prosím návleky...

"Úsmev každému, pusu len niekomu, ale srdce len jednému"

Čo je láska?
Láska je potvora - nájde nás aj keď ju nehľadáme, aj keď sa jej vyhýbame, aj keď na ňu neveríme.

No name
Krásne, nežné, sladké milovanie. Ako stvorení jeden pre druhého. Ako keby vždy patrili k sebe. Nie iba ich telá, ale aj ich duše. Nie je to iba chvíľkový ošiaľ, ale niečo oveľa viac. Niečo, čo sa bojím nazvať slovom LÁSKA. Bola by to láska nešťastná, tajná, nenaplnená. Láska, o ktorej by nikto nevedel, ktorú by nemohli vykričať do celého sveta. Pretože keby tak urobili, ublížili by tým, ktorých majú radi. A na to nemajú právo.

A ja malý vinčovačik,
chodím ja po šnišku,
dajce vi mne moja babčo,
vašu vkladnu knižku.