medved a komar milan rufus (stevo horváth)
Na samom kraji chotara pristavil medved komara.Krvou sa zivis-povedz,bratku,ktory tvor ju ma taku sladku?kto? človek,mily valibuk! ak toto nevies tak si druk! a stratil sa mu vo vzduchu. pri uchu pištal juchuchu! premyšlal medved do večera.hm? človek,to je nove zviera.kadialkolvek som teda siel,nič takeho som nenašiel.potulam sa ja sem i tam a po ceste sa popytam.tak ide,ide chlapca stretne.niesi ty človek.prosim,pekne?nie ja ešte len budem človekom.a takto nevieš o niekom?kto chce najst , nech si hlada.tot je teda zahada.ide medved starca stretne.nie si ty človek prosim,pekne? nie ja som len bol človekom.a takto nevieš o niekom?hladaj si,hladaj len sa trap , sam ti to povie,kto je chlap!dudre si medved:to je spolok!netreba mne to co ,uz bolo a colen bude , ani tak!ten človek to je pekny vtak?a tu ti pred nim na koni šalbličkou husar zazvoni.stoj!ty si kto? ja? človek s hlavou?tak ta zjem?tu je moje pravo!ak uteka,tak uteka.fuj! nestastna krv človeka.ta štipe ako paprika!ved ja ta chytim,zbojnika,ja ti to vratim,komarisko!neopovaz sa ku mne blizko.komar sa nad nim iba smial a letel dalej v šir a dial.ozval sa mu az z lesnych luk.nevravel som ti,že si druk?