Strach
Strach
Chytá ťa za srdce
ty si už bezcenný
ale už aj mravce
vedia že strach je pochabý.

Tvoje srdce buší
a na mňa pozerajú tvoje oči
ako sa strácaš z pohľadu v noci.

Ticho mi povieš
že ma lúbiš
a ja idem preč
a ty máš v duši terč.

Terč je strach
kde šípky sú ako vec
čo ťa trápi celý svet
a ten strach ťa ničí
a tvoja duša kričí.

zlé rozhodnutie
Bol podvečer a ja som išla v autobuse domov od mojej lásky. Všetko bolo ako vždy, sedela som unudená, lebo cesta zasa dlho trvala, autobus išiel cez všetky okolité dedinky, tak kým som sa dostala domov to trvalo takmer hodinu. Dala som si do uší slúchadlá a počúvala radšej hudbu, ale aj v tom mobile mi hrali len samé zlé pesničky, ktoré mi na nálade veru nepridávali.
Dobrý pocit, alebo radosť z toho, že idem od svojej lásky som veru nemala, neviem prečo, čím ďalej tým viac, mi spôsoboval všetko, len nie radosť, tá to veru nebola. Nevedela som čím to je, ale moja naivita mi stále hovorila, že bude dobre, že sa ľúbime, že láska všetko zdolá.
Blúdila som pohľadom po autobuse, nech myslím už konečne na niečo iné, pozorovala som ľudí, čo robia, ako sa tvária, a v tom som zbadala jedného chalana, ktorý ma neviem z akého dôvodu neskutočne zaujal. Musela som sa stále dívať iba naňho, moje oči sa od neho nechceli odtrhnúť, bolo mi to už až nesmierne trápne, dívať sa na úplne cudzieho chalana, keď som mala vlastného, ale niečo ma nútilo, niečo vo mne, bolo to silnejšie ako ja.
Nič iné som nerobila iba rozmýšľala, kto to môže byť? Žeby bol nový a sa prisťahoval? Kde asi tak vystúpi? Nejde na nejakú návštevu, oslavu? Tajne som dúfala, že bude v autobuse čo najdlhšie, nech si ho môže popozerať zo všetkých strán.
A zrazu sa otočil, všimol si môj pohľad, traapááás, to bolo prvé čo ma napadlo. Začal sa aj on viac na mňa pozerať, často, asi mu to bolo nepríjemné a zrazu vystúpil, ale dal sa na druhú stranu cesty a ešte sa za mnou obzrel. Tak som sa predsa páčila aj ja jemu.
S dobrým pocitom som už ďalej išla domov. Nemohla som si však z hlavy vyhodiť toho neznámeho, ktorého som stretla v autobuse. Myslela som naňho celý čas, až sa mi to nepáčilo, veď to nie je normálne, vidieť niekoho chvíľu a tak naňho myslieť. Večer sa mi dokonca o ňom aj snívalo, bola som už úplne zmätená, čo sa to so mnou robí?
Ďalší deň som ešte naňho myslela, rozmýšľala kto to môže byť, ale neskôr som si povedala, že to nemá význam pátrať nad niekým a že lásky na prvý pohľad aj tak nevychádzajú, tak som sa opäť vrátila k mysleniu na moju lásku a problémy s ňou.
Hádky sa čím ďalej tým stupňovali, zvyčajne boli vždy iba pre nejaké malichernosti, trápila som sa celé dni, preplakala celé noci. Opäť som došla iba k záveru, že pravá láska neexistuje, alebo to nie je nič pre mňa.
Jedného dňa sa už hádky tak vyostrili, že došlo k najhoršiemu, k rozchodu! Neviem prečo, ale už som neplakala, neľutovala som to tak ako som čakala, práve naopak, odľahlo mi. Možno to bolo tým, že v poslednom čase som okrem plaču a sebatrýznenia nemala nič iné na práci a keď to odišlo, konečne som mala pocit pokoja, spokojnosti.
Dni, týždne a postupne aj mesiace samoty mi celkom vyhovovali a zvykla som si na ne dokonca až tak, že som si nedokázala predstaviť vzťah s niekým, že by som sa musela niekomu spovedať, nepripadalo do úvahy. Jediné čo som potrebovala bol fakt dobrý kamarát, ktorý by ma vždy podržal, bol by tu pre mňa 24 hodín denne a mohla sa naňho hoci kedy s hocičím obrátiť aj keby som volala o 2 ráno. Ale ako niekoho takého nájsť?
Začala som teda chodiť viac na sociálne siete, že by som niekoho našla aspoň na spríjemnenie voľného času, vyplnenie. Spoznala som tam veľa nových ľudí, ale keď mám pravdu povedať, žiadny z nich ma dostatočne nezaujal. Väčšine chalanov tam šlo iba o jedno a nemusím ani hovoriť čo. No a zrazu ako som sa tak preklikávala som našla toho môjho neznámeho z autobusu. Rozmýšľala som, napísať? Nenapísať? Tak som to teda skúsila, no dlho mi nik nepísal, žiadna odpoveď nechodila, tak som už strácala nádej o nejaký kontakt s ním.
No však keď som sa o dlhší čas znovu prihlásila našla som si správu a všimla, že je prihlásený, naša konverzácia sa začala rozširovať a dohodlo sa aj osobné stretnutie čo ma neskutočne potešilo. Moja platonická láska možno už nebude platonická. Celý týždeň som nič nerobila iba som sa tešila na stretnutie s mojím neznámym, ktorý už aj mal meno – Stano.
Keď nakoniec došlo k stretnutiu nemohla som tomu uveriť, bol presne taký istý ako som si ho pred tými 3 rokmi zapamätala. Prišiel po mňa na aute a chcel, aby som vymyslela program kde pôjdeme, no mňa však nič nenapadlo, tak sme skočili do jeho chalupy čo má u nás na dedine. Tam sme sa rozprávali do noci, o veciach bežných zo života a potom som šla domov, lebo sme obaja ráno vstávali do práce.
Všimla som si však, že má napísané, že je vo vzťahu s jedným dievčaťom, nedalo mi to, a musela som sa ho na to spýtať. To čo mi povedal, som vôbec nečakala. Tvrdil, že dievča má, ale že ho neľúbi, a keďže sú spolu dlho, je to ťažké sa rozísť. Nevadilo mi to, lebo som nechcela byť s ním nič viac ako kamarátka.
No však už pri druhom raze čo sme boli spolu vonku, sa to trošku zvrtlo. Povedal, že spolu nechodia, že len udržujú fyzický kontakt a začali sme sa bozkávať, no keďže som musela ísť už domov, tak to dlho netrvalo.
Tretí raz čo sme boli spolu vonku sa stalo niečo, čo som urobila asi prvý krát. Vášnivé bozkávanie prešlo ku krásnemu milovaniu. Páčilo sa mi to asi prvý krát, ani som to neľutovala, nechápem doteraz ako som to mohla urobiť. Išli sme spolu vonku ešte raz, posledný krát, urobili sme poriadok okolo jeho chalúpky a potom sme sa presunuli s vínkom dovnútra, kde sme to zakončili ako minule, ale vtedy sa stalo niečo, čo všetko zmenilo.
Zavolala mu jeho priateľka, s ktorou už dávno nemal nič mať. Prvý krát ju nezdvihol, až na druhý krát. potom mu aj písala ako ho veľmi ľúbi, bolo mi to tak všetko strašne ľúto. Bolo mi ľúto mojej naivity. Myslela som si, že z takého niečoho som už dávno vyrástla!
Prerušila som s ním kontakt, a už som ho nikdy nechcela vidieť, no však o mesiac som zistila, že vidieť sa s ním je povinnosť. Bývalo mi ráno zle, o meškajúcej menštruácii ani nehovorím. Urobila som si test a stalo sa to najhoršie. Áno, bola som tehotná. Nevedela som, či plakať, alebo sa smiať, jedno aj druhé by bolo na svojom mieste, zavolala som mu, skočili sme vonku. Keď som mu to povedala bol najprv zaskočený, potom potešený, zdvihol ma na ruky a radoval sa, no ja som mala v sebe všetko okrem radosti! Na ďalší deň som skočila z mosta, chcela som ukončiť, ten podľa mňa už môj nezmyselný život. Keď sa to Lukáš dozvedel tak to napálil v plnej rýchlosti do stĺpu, namieste bol mŕtvy. A ja? Ja som to ako zázrakom prežila a teraz som na vozíčku a plačem nad tým, ako som si pokazila život a ako som dvoch ľudí oň pripravila...

zmysel života
1. Nový začiatok ??

„Lili,vstávaj,"kričala jej mama z kuchyne na jej jedinú dcéru,„ nová škola,nový začiatok.
Rozospatá Lili len prevrátila svoje nádherné modré oči s dlhými mihalnicami a s ironiou zamrmlala:„Bože, to zas bude dokonalý
deň v dokonalej škole." Ledva vstala z jej postele a poplazila sa do kúpelne. Dala si krátku sprchu, umyla sa a obliekla.
Na základke nebola veľmi obľúbená, nikto si ju nevšímal, každý ju urážal a vysmieali sa jej zato, že mala otca vo väzení.
KeĎ bola Lili ešte maličké stvorenie,jej otec bil ju aj jej mamu. Mnoho krát kvôli tomu boli aj v nemocnici. KeĎ že sa jej
mama bála, nikdy neuviedla prav príčinu ich zranení, stále si niečo vymýšala. Jedného dňa, keĎ Lili oslavovala svoje desiate
narodeniny, jej otec prišiel domov opitý a nahúlený. Lilinu mamu zbil tak, že dostala otras mozgu a mala zlomenú ruku
aj nohu. Lili sa len prizerala ako jej otec hadže mamu ako tenisovú loptičku. O dva roky neskôr sa to zopakovalo.
Lili sa už nevedela prizerať nato násilie, zavolala na svojho otca políciu. Takto sa dostal jej otec do väzenia.
Lili sa bála spoločenského života, nemala rada, keĎ išla do davu ľudí. Mala pocit akoby ju chceli ukameňovať.
Na autobusovú zastávku kráčala pomaly a jej čierne vlasy tancovali vo vetre. Na zastávke stál chalan a jedna stará žena.
Chalan ju hneĎ uptal a nevedela z neho spustiť oči. Bol krásny. Mal na sebe potrhané štýlove rifle, tričko s nápisom
MUSIC IS MY LIFE, čierné náramky. Vlasy mal čierne a krátke, zelené oči a plné pery. Proste chalan snov.
„Čo si to nahováraš, jeho nikdy mať nebudeš." Pošepkala si Lili. Autobus sa blížil a želala si aby nasadol neznály chalan
na ten istý autobus.Splnilo sa jej to. Ona si sadla dozadu a on dve miesta predňu. Celú cestu sa na neho pozerala a
uvažovala aké by bolo skvelé s ním chodiť alebo sa len priateliť. Lili vystupovala z autobusu a uvidela že vystupuje aj on.
Kam ide ?? Ide do tej istej školy ako ja ?? Budeme spolu chodiť do triedy ?? Tieto otázky sa jej opakovali v hlave, no
mala smolu. Proste len vystúpil nato, aby si počkal na svoje dievča. Ano, mal dievča.Bola blondína s fantastickou postavou.
Pár, ktorý sa k sebe hodil. Všetky plány, ktoré mala s neznámim chalanom sa vyparili. Spamätala sa a vkročila do školy.
Asi pár minút stála pred triedou, nadýchla sa a vkročila. V triede boli traja chalani a osatné boli baby. Nebol tam nikto
zo základky, čo ju potešilo. KeĎ už boli všetci v triede, vošiel triedny a rozprával im tam niečo, ani nevedela čo.
Veľmi ho nevnímala, rozmýšlala nad záhadným chalanom. O deviatej ich pustil domov a Lili čakala zase na zastávke.
Jej mama mala pravdu: nová škola, nevý začiatok.


2. Romeo a Júlia


V škole boli rozbehnutý s učivom. Na literatúre preberali Romea a Júliu. Každý sa mal naučiť nejakú časť. Lili hrala až
v 2.dejstve s Mišom, jej spolusediacim.Nebol veľmi zhovorčivý, za niekoľko mesiacov v škole si povedali ledva vetu.
On si robil svoje veci a Lili zase svoje. Ked sa mali postaviť pred tabuľu, jedna baba zakričala: „No ved Júlia mala otca
nie ?? A Lili ho nemá " Každý sa rozosmial a Lili sa na nu pozrela vražedným pohľadom. Mišo sa k nej naklonil a povedal:
„ Podľa seba súdim teba."Stála tam s otvorenými ústami ako obarená, lebo nečakala takúto reakciu a hlavne nie od Miša.
Hra sa začala. Mišo povedal romantickým hlasom: „Kto rany necítil, sa jazvám smeje. No ticho!! Čo to svitá nado mnou ??
To východ je a Júlia je slnko. O, vyjdi, slnko, zabi bledú lunu, i tak je dávno chorá závisťou, že ty, jej kňažka,
prevýšiš ju krásou". Celý jeho dalog sa pozerak na ňu a ona si uvedomila že ju má rád. Bol to pohľad zaľúbenca.
Mišo skončil a na rad prišla Lili, teda Júlia. „Romeo, Romeo, prečo si Romeo ?? Ach, zapri otca, odriekni sa mena!!
A či, ak nechceš, prisahaj mi lásku- a prestanem byť Capuletová !!" 2. dejstvo sa skončilo a oni tam stáli, ruka v ruke
a vymieňali si úsmevy. Len vtedy pochopili že k sebe patria. Mišo nebol chalan, pre ktoré sa pobije každá. Bol obyčajný
a to bolo na ňom to najkrajšie. Začali sa viacej rozprávať, chodiť von a hovoriť si všetky tajomstvá. Poznali sa dokonale
a Lili sa konečne necítila sama. Mala ho veľlmi rada. Raz sa jej Mišo spýtal s nervoznym hlasom:„ Lili, prosím ťa
prídeš dnes po škole na naše miesto v parku ?? Potrebujem ti niečo povedať". Lili smozrejme súhlasila a ceý deň videla jeho
vystašenú tvár a trasúci sa hlas. Stál tam. Bol v parku a Lili k nemu prichádzala zozadu. Chcela ho vystrašiť, lenže Mišo
nemal naladu na srandičky. Cvíločku sa na seba pozerali a potom prehovoril: „ Lili, mam ťa rad lenže ja ťa mam rad viac
ako kamošku. Vôbec som to nevedel do chvíle čo sme hrali Rmea a Júliu. Viem, že je to už pol roka dozadu ale nemal som
odvahu ti to powedat." Lenže Lili sa naneho tentoraz nepozerala, pozerala sa na deti, ktoré sú štastne so svojimi rodičmi
a ona si spomenula na svojho otca. Uvidela jeho tvár a počula jeho slová:„ Tvoja mama je štetka, ktorá húli a nevie dať
na teba pozor." Potom len vydela jeho ruku a silný nárek. Bola dlžná Mišovi zato že ju vypočul a bol tu vždy ked to
potrebovala. Spamätala sa a spravila krok k nemu. Silno ho objala a ošepkala mu: „Si to najlepšie čo ma v živote stretlo."
Mišo sa na ňu usmial a dodal:„Nikdy nenechám aby si sa trápila." Stáli tam v silnom objatí a okolitý svet nevnímali.
Bola tu len pre neho a on pre nu.



3.Pán neznámy


„Ľúbim ťa."Povedal Mišo Lili, ked sa lučili.„Ja teba viac." Lili mu odpovedala s úsmevom na perách. Ešte ju odprevadil
na zastavku, objal ju, dal jej pusu a stratil sa v dave. O pár minut prišiel on. Prišiel na zastavku a sam. Môj chalan snov.
NEznámy chalan. Pomyslela si Lili. Vyzeral smutno, no ked ju uvidel, kned mu vstupila nalada. Ozval sa k nej:„Ahoj Lili,
dlho som ta nevidem."Lili bola prekvapena, nezmohla sa ani na slovo.„Aha, určite sa čudujes ze odkial viem tvoje meno vsak??
Ked som ťa uvidel prvý krat na zastavke, nedalo mi t a musel som si zohnat o tebe informacie. Dúfam že ti to neprekaza."
Povedal neznámy s uškrnom. Ked sa prebrala z prekvapenia povedala:„Jaaaj, takze ty si nejaký nebezpečný týpek, ktorý
si len tak zoženie informacie o neznamych ludi ktorych nepoznas a padli ti do oka ??" Neznámy sa zasmeje a doda:„Ja som
nepowedal ze si mi padla do oka." Lili povedala s úškrnom:„Ale vidno to na tebe aky si stastny ked ma vidis." Lili žiarila
od šťastia. Nastúpili do autobusu, ona na svoje miesto a on za ňu. Dozvedela sa že sa vola David a že sa rozišiel so
svojou dokonalou babou. Rozumeli si a jej sa splnil sen. Vedela že s ňou flirtuje a ona ho strašne chcela. No čo bude s
Mišom ?? Nemôže ho predsa sklamať.

4. Boh neexistuje


Lili bola až taka štastna ze ani nechapala cim si to zasluzila. Niekdy po nociach plakala a vibijala si nervy tym, ze
buchala do steny a kricala slova, ktorym ani sama nechapala. Ale tento posledny pol rok sa po nociach usmievala a
prehravala si v hlave momenty s Mišom ale aj Davidom. Vedela že s ked je s Mišom ma všetko ale bez nehe nemá nič.
Pomaly zaspavala s pocitom štastia. Na druhý deň sa Lili tešila do školy, vlastne sa netešila tak na školu ako na Miša.
Davida nevidela asi 2 týždne a ani jej to nevadilo. Prišla do tridy ale Mišo tam nebol. Je tam stále skorej než ona.
Nevedela čo sa deje. Je chorý ?? Zaspal ?? Prečo mi nepowedal že nepríde ?? Celý deň bola bez života a na všetkych odporná.
Nevidela ho týždne a nevedela o ňom vôbec nič. Vykašlal sa na mna. Pomyslela si Lili. No v ten deň jej zavolal Mišo:„
Lili, powec že ma ľúbiš, prosím powec mi to. Ďakujem za všetko čo si pre mňa spravila, dodala si mi do života chuť a ukázala
si mi čo je to LASKA. Milujem ťa anjelik, ale teraz musím končiť, ešte sa ozvem." Lili nevedela čo to malo znamenať. Išla
do domu kde býval no nebol nikto doma. Volala mu no nezdvíhal. Nechavala mu otkazu, no nereagoval na ne. Až o par dní
nesôr jej zavolal nech príde na miesto, kde jej vyznal lásku o 16.30. Bála sa. Rozíde sa so mnou ?? Neprezijem to ked
mi zlomi srdce. Nemôže mi to spraviť. A stále dookola. Tentoraz sedel na lavičke a kukal do blba. Nevedela ako sa k nemu
ozvať, čo mu vlastne povedať. Mala mu povedať ahoj, ako sa mas ?? alebo čo si chcel ?? Proste nevedela nič. Videla len
jeho zničenú tvár a opuchnuté oči. Sadla si vedla neho a čakala kým sa ozve prvý. „Lili, ahoj. Musím tiniečo povedať.
Si to najdôležitejšie v mojom živote a nechcem ťa stratiť. Milujem ťa ale je tu jeden hačik." Celú dobu sa jej pozeral do
oči a po tváry mu tiekli slzy. Lili mu powedala tichym hláskom:„ Chceš sa somnou rozísť ?? Je koniec ?? Prečo mi hovoríš
že mamiluješ ked ma chceš odkopnúť ?? Nevidis ze bez teba som nula ??" plakala aj ona a ledva hovorila. „Nie anjelik, neplač.
Nechcem sa s tebou rozísť len ti musím povedať nieco velmi doležité." nedopovedal to a odpadol. Spadol na nu. Spadol do jej
náručia. Do náručia jedinej ženy ktorú miloval. Lili nechápala prečo jej šťastie sa musi skončit. Zavolala záchranku a
už ho brali. Celú cestu do nemocnice mu držala ruku a hovorila mu že bude v poriadku. V tom sa Mišo zobudil a jemným hlaskom
jej povedal:„ Nie anjelik, ja už v poriadku nebudem. Mám leukémiu v poslednom štádiu a nezostáva mi veľa času. Chcel som
aby sito vedela ale nehcel som aby si sa to dozvedela takto. Celý svet sa jej zrútil v zlomku sekundy, nevnímala nič. Vnímala
len Mišov hlas a jeho slová „Mám leukémiu". „Co bez teba budem robiť ?? Budem pri tebe stáť ako si ty stál pri mne a spoločne
sa z toho dostaneme, len prosím ťa, neumieraj mi. Ľúbim ťa srdiečko." Lili hovorila cez slzy no vedela že sa z toho
nedostane, vedela že zmrie no nepripuštala si to k srdcu. Dúfala a ľúbila, to jediné mohla robiť. Mišo zomrel. Zomrel vtedy
ked počul ľubim ťa. TO jediné chcel počuť. Prežili spolu krásne momenty, smiechy, smutok, tajomstva, prekvapenia, všetko.
Vždy ho bude nosiť v srdci. Lili je teraz druháčka na vysokej škole. Chodi s Davidom už 4 roky ale Miša nosí v srdci. Tam
má miesto, v jej srdci.

Príbeh nemého dievčaťa...
Bolo raz jedno dievca ktore bolo neme nevedelo hovorit.Nemala priatelov ale mala rodinu ktoru lubila,chodila do skoly ale nikto si ju nevsimal.V skole sa jej darilo ucitelka ju chvalila.Prisiel koniec skolskeho roku a ona isla na vysoku,tam to bolo to iste.No v jeden den sa jej prihovorilo dievca ktore tiez prezivalo vela.To dievca nevedelo ze ona nevie hovorit, no po chvili co neodpovedala sa jej spytala:,,co si nema?"Dievca jej len prikyvlo so slzami v ociach.To dievca vedelo co preziva a tak sa rozplakala tiez povedala,ze jej bude pomahat.Dievca prislo domov zbalilo si veci a napisalo rodicom list v ktorom stalo:
MILI RODICIA,
NESTIHLA SOM SA S VAMI ROZLUCIT,TAK VAM PISEM LIST.CHCELA SOM VAM POVEDAT ZE VAS VELMI LUBIM A DOKONCA SVOJHO ZIVOTA VAS AJ BUDEM.NO NECHCELA SOM VAM DALEJ ROBIT TRAUMU ZO ZIVOTA A TRAPIT VAS.TAK SOM SI ZBALILA VECI A ODYSLA SOM BYVAT PREC.PREPACTE ALE ADRESU VAM NEDAM.PISEM VAM TO SO SLZAMI LEBO SOM SA CHCELA AJ ROZLUCIT ALE KED TERAZ NIESTE DOMA......
S LASKOU
VASA DCERA.
Dievca sa zobralo a odislo.Na druhy den do skoly prisiel novy ziak.Volal sa erik a ona sa donho zalubila.Myslela ze sa zblazni.Nemohla sa mu prihovorit.No nakoniec sa jej prihovoril on.Spytal sa ci cez vykend nepojde niekam von.Ona mu len prikyvla,a on sa jej spytal si nema?nevedela comu ma povedat zas len prikyvla a napisala mu listok ze ci to vadi on jej povedal ze nie a dal jej cislo.Ked odchadzal stacil jej povedat ze sa zalubil a ze je to ona.V ten den nevedela co ma robit boli to jej najkrajsie chvile zivota.Ani nie po tyzdni zacali spolu chodit.Vjeden den sa jej sptyal ci by k nemu neprisla,prikyvla ze ano.Povedal:,,byval skoro pri zeleznici."A dal jej adresu.No to este nevedela ze ten den sa jej stane osudnym.Ked prisla domov pisala rodicom:

MILI RODICIA,
STRETLA CHLAPCA SVOJICH SNOV.UZ SPOLU CHODIME A DENS POJDEM K NIM NA NAVSTEVU.DAL MI ADRESU A AJ TELEFONNE CISLO.V SKOLE SA MI DARI A DOKONCA TU MAM AJ KAMARATKY A KAMARATOV KTORYM NEVADI ZE SOM NEMA.DUFAM ZE AJ VY SA MATE DOBRE.
S LASKOU
VASA DCERA.
Mala zly pocit a nevedela ci ma ist za Erikom.Tak mu prezvonila.Mala pocit ze sa s nim musi rozlucit.Potom mu pisala SMS: AHOJ ERIK MAM ZLY POCIT A NEVIEM PRECO CHCEM SA S TEBOU ROZLUCIT A POVEDAT TI ZE TA VELMI LUBIM A NIKDY TA NECHCEM OPUSTIT.
TVOJA ...

Potom odisla.Po chvili stala skoro pri kolajniciach.Bala sa cez ne prejst..........

NA DRUHY DEN...
V TELEVIZNYCH NOVINACH: ,,vcera nasli mrtve dievca pri kolajniciach nemala pri sebe nic len telefon.Ked cez kolajnice prechadzala zrazil ju vlak zrejme si ho nevsimla a nechtiac spadla alebo chcela spachat samovrazdu,ale to dotvrdila aj jej kamaratka ze ona by to nikdy neurobila a este dodala ze dievca asi islo za svojim chlapcom ktory byval nedaleko."
Chlapec uz pochopil preco mala zly pocit a preco sa s nim chcela rozlucit.Erik uz nebol erik v ten den sa stal uplne niekym inym plakal lebo mu dievca strasne chybalo.

NA DRUHY VECER V NOVINACH:
,,chlapec isiel na motorke.Narazil ale nehoda nieje znama naraz bohuzial neprezil.Jeho mama povedala ze to bolo asi kvoli divcatu ktore zomrelo pred par dnami.Este sa stihol rozlucit so vsetkymi a stihol napisat list svojim kamaratom bolo v nom len to ze ich mal velmi rad a ze keby nechcel tak by nespravil to co spravil s pozdravom erik."
Tak len dufam ze sa stretli v nebi
kde nemaju uz nic zle a mozu zit ako uz davno chceli .Dievca si este zelalo aby sa stretli tak dufam ze su v nebi a ze su stastny.
Pribeh nemeho dievcata.......

uz je nekoro
Uz je neskoro plakat nad ranou,ktora sa casom zahoji.
Uz je neskoro plakat nad osudom trpkym.
Uz je neskoro povedat,co si o tom myslim.
Uz je neskoro hladat zmysel v zivote,ved kto ho strtil ho uz nenajde.


Preco to tak vlastne je?
Co,osud dokazat tym chce?
Ze osud ktory niekedy prekliname,aj na nieco dobry je.
Niekedy je falosny,zly a beznadejny,inokedy zasa vesely snoh plny.


Tak preco plakat mame,ked si ho uzivame?
A ci nie?
Ved kazdy je panom svojho osudu,kazdy je panom svojho sveta.Nevzdavajme sa!

Ved iba my ho mozeme zmenit,vytvarat a sny plnit.
Aj ked nam kamen do cesty spadne,neplacme.
Ved slzy nic nevyriesia,len sa nam ulavy.
No niekedy je lahsie vstat a zacat zivot vesely.