Samota
Ako búrka, ako blesk prišiel si z jasného neba,
nebola som si vtedy istá či chcem práve teba.
Nie som si tým istá ani teraz,
dážď mojich pochybností prosím ťa prekaz.

Prekazil by si keby si o ňom vedel,
niekde v diaľke by si teraz tak pokojne nesedel.
No možno áno, možno nie,
ten kto to vie aj tak nepovie.

Kiežby povedal, kiežby hej,
ach ty blázon len sa pekne smej.
Smej sa kým dôvod na to máš,
smiech ťa prejde keď odpoveď mi dáš.

Hádam, že ani odpoveď nechcem poznať,
ďalšiu ranu bičom netúžim dostať.
Rany mám ešte príliš hlboké a čerstvé,
možno si mal len utrieť moje oči lesklé.

Tvoja úloha v mojom živote možno bola taká,
odmena však nebude bohvieaká.
Mala som ťa rada, no ty si to nebol nikdy,
ten ktorý prežije so mnou navždy všetky moje krivdy.

Slovami láskavými vyplnili sme v živote prázdnotu,
aspoň na chvíľu sme zabudli na tú zdrvujúcu samotu.