Mesačný prach
Staviam svoj dom na mesiaci
Stratený astronaut
V temnote prázdnoty
Pozerám K tebe ako K hviezde
K ten čo nesie teraz tvoje meno
Z miesta na mesiaci
Na ktoré si už zabudla
Nieje už nič čo by si mohla
Nieje už nič čo môžem urobiť
Okrem pochovania lásky K tebe...
Ach len slnko mi dá to čo potrebujem
K pochovaniu lásky V mesačnom prachu...
Ale stále túžim počuť tvoj hlas
Cítiť tvoje dotyky
Vnímať tvoj tlkot
Ale ty si to spálila
Všetko čo bolo, zahodila
Musíš si vybrať
A ty si si vybrala
Namiesto snahy
Všetko zahodila, spálila
Odkopla
Túžim počuť tvoj hlas
No vyberám si tu možnosť
Pochovať moju lásku V mesačnom prachu
Vo vesmíre sa dýchať nemôže
Nechápem ako dokážeš byť
Chladnejšia ako najtesnejšie more
Mám sny kde sme spolu
Ale teraz súto už len spomienky
Čo ich berie vietor ako na jeseň púpavy
Len slnko mi dá do sa tok síl
Pochovať zbytok mojej lásky V mesačnom prachu
Som nič čo žije A dýcha
Stratený vo svete ako trosečník
Čo zbiera čo si sám zasial
No keď malo byť toto čo som si zasial tak ďakujem ti pekne
Vezmi si to A bez preč
A vravím to čo je pravdou
Žijem ďaleko na krku mesiaca
Pochoval som svoju lásku
Aby si si užila vysokú školu
Ach len slnko má ohrieva
Prečo som nevidel aká si chladná...