HVIEZDY V TVOJICH OČIACH
Tá najkrajšia hviezda tlie v tvojich očiach,
krásne žiarivá, plná nevinnej túžby,
tú sledujem na nebi po nociach,
sním, sním, sním a vravím si - kiežby.

Jediná tlie tak jasne,
máš tých hviezd plné oči,
ale čo ak hviezda zhasne?
Pozriem do hviezd zoči-voči.

Tá jediná ti horí v pohľade,
tou jedinou zvádzaš moje zmysly,
kĺzam pohľadom ako na ľade,
nechcem aby tie hviezdy zmizli.

Ak raz sa v meteor premení,
a zhorí v atmosfére strachu,
nech nič sa v očiach ti nezmení,
nech nezmení sa v oblak prachu.

Tvoje hviezdy moje oči spália,
oni menia sa na popol,
slzy v očiach ma smútkom pália,
ty šaty si mi nežne rozopol.

I keď stojím v žiari mesiaca,
dvíham k tebe pokorne zrak,
som ako sviečka nežne horiaca,
som ako najnežnejší mrak.

Vráť mi hviezdy, čo si mi vzal,
nech naše pohľady stanú sa jedným nebom,
nenásytný vrah sa z teba stal,
vzal si hviezdy nám obom.

Odvrátim tvár mesačnú,
nech necítim pohľad hviezd,
si bezcitný tak netvár sa nevinne,
nepozriem, kým svietiť nezačnú.