Ars amandi
V tvojich očiach modrých
prúdi voda živá,
ochráň ma od snov zlých,
nech v nás láska koná.

Či spoznám to umenie,
čo nechá život rásť,
snáď, možno raz,
spoznám krásu krás.

Azda len pekné slová
mi dávajú tie rady,
stále kričia na mňa:
Uč sa Ars amandi.

Ku koncu všetkého
vzývam slnko i lunu,
nech mi chránia slová,
čo vyšli zo srdca.

Nech ako vánok
bozkajú ľuďom tvár
a raz si snáď spomenú,
v čom rastie svet,
v čom žije láska,
čo je to umenie.

Nielen písať verše,
sniť si krásne sny,
no spoznať lásku
v počiatku života,
v umení milovať!