Krvavé slzy
Srdce už roní krvavé slzy,
asi bol k láske až príliš drzí.
Je čas odplaty, čas konca,
Definitívne montuje srdce do zvonca...

More už slzy tvorili,
tento krát však už nádeje zohnili.
Oko píše slzy do dlane,
aké zas láska plní poslanie?

Už aj vodopád sa staví,
jej tieň a duch stráca sa v diali.
Bolesť trhá strapce mäsa z tela,
láska dala nebo, no berie ešte raz tak veľa.

Mlčanie tvoje budí môj spánok,
už nie je cítiť lásky vánok.
Bodli všetky zbrane do tela,
smútok životu teraz nocľah postieľa.

Vzali sa nádeje, sny sa zbudili,
spomienky vo vojne srdce zničili.
Odišlo na večnosť, žiť raju,
snáď mu nekonečno šťastie dajú.

Je hustá hmla, hmla krvi,
počuť len stony ako bolesť nádej drví.
Tak ďalej bez srdca, napospas osudu,
bez túžby stretnúť zas lásku - obludu.

Tak šťastná buď, leť si slobodne,
budem modliť Boha za tvoje šťastie pokorne.
Navždy však ustieľaš moje vnútro,
asi vie prečo to ten robí a robí to len múdro.

Tak púšťam teda loď s láskou na palube,
chceš sa plaviť? Tak leť, len nie k záhube...