neopetovana láska
Môžem byť stále a bez príčiny
zamilovaný do tej dievčiny?
Písať pre ňu ďalšiu báseň
S ktorou aj tak nič nedosiahnem?

Môžem napísať aká si krásna a skvelá,
ale k čomu?
Nechať sa zasa padnúť na kolená?
Nechcem už kľačať na kolenách,
Chcem rovne stáť
no iba v tvojom objatí na rovných nohách.

Chceli sme sa teda staviť
ale ako nato môžem pristúpiť?
Keď som do teba zaľúbený beznádejne,
s mojou mysľou aj telom si môžeš robiť čo ta napadne.
V tomto som prehral svoj boj s osudom na plnej čiare.
No nevzdám sa,
tak mi to moja hrdosť káže.

Nechcem zo seba robiť paholka,
už žiadna nádej falošná.
Buď nič alebo čistá láska.
Pre mňa ale budeš vždy nádherná.

Prečo to robím?
nato pýtam sa sám seba,
možno tým svoju dušu upokojím.
Možno oheň v svojom srdci na chvíľu uhasím.

Ale predsa asi je to tak lepšie.
ako z vnútra sa zožierať,
niekam tie svoje pocity napísať.
Na papier ich zveriť,
a ten papier potom spáliť a zahodiť.
Prečo sa pocity a vášne nedajú vymazať.
Ľahko na kúsky roztrhať.