JA, SRDCE, ŽIAĽ
Moje srdce v bôli a v žiaľi plače,
je tvrdé a mäkké ako z dennej tlače.
Hojnosť a pôvab nadovšetko myluje,
no krásu lásky je jej srdce daruje.


Srdce moje sladkou pýchou zaliate,
myslím ja na oči jej krásou zakliate.
Rád cítim vôňu jej tmavých vlasov,
jej vôňa ma zaviala do tmavých lesov.

Cítim ja v srdci mojom čistý žiaľ,
prekonať je ťažké, nevidieť jej tvár.
Krásu jej úsmevu rád ja prežívam,
no našou slabosťou je svet oproti nám.

Lásku ktorú prežil som nikdy neprebolí,
no láska ktorú mám sa nikdy nedostaví.
Zavretie knihy mojej žiaľom pečatil som,
skutočné bozky lásky nikdy neprežil som.





Pavol Ottinger
Revúca 05001
Dt.26.1. 2011
č.8:39