SLOVENČINA
Čistá a vzácna je ona,
ako holubica biela.
Má ona krehké tŕne,
no stále čerstvé túne.

Čierna voda bije za rohom,
lež ona nedáva toky hájom.
Číta ona zákony stále,
má ich vytesané ako v skale.

Žiaľom ona píše dejiny,
zapisuje súdy bez viny.
Má ona svedomie z hliny,
no jej duša je z maliny.

Myšlienky plávajú v čase rieky,
slová, ktoré sú v nás naveky.
No rozum jej stále stojí vpred,
čaká kým jej do rúk vložím kvet.



Pavol Ottinger
Revúca