čierný anjel
Cierny aniel prisiel z pekiel aby za svojim cielom siel,
uvrhol kliatbu na tuto zem ja som ho videl takze to viem.
na svete bolo krasne , preto pisem tieto basne. vcera, dnes no zajtra
nie
zajtra pride umucenie, den vistrieda temna noc.
ludia volaju o pomoc.
celym svetom presiel tento hriech pocut uz len temny smiech,
Cely svet je hriesny, zly ...
ked zlo svojou krvou rieky zafarbilo stretol muz zenu
co mu svoje srdce dalo
Nezne ju objat a lasku jej viznat, ako bojovnik,k tomu ho srdce viaze,
jej
vasen je bojovat, darebak, samotar tmavym dnom bludi
svoj nekonecny hnev na biednych dusiach tlmi
Nic mu nie je svete nic mu nie je dobre svojou krutostou nici
vsetko co postretne, mesiac v splne zradza
srdcia zalubene hladaju si vtme smer, odhaly duse sebe zaslubene
darebakovi vnukne myslienku krutu zmocnit sa lasky,
v krvavom kupely svoje peri zmoci, nehybne muzove telo bokom odstrci
zenu v modlidbach v naruci drzi opojeny sladkou krvou aj jej usta napoji
.
Tak teraz vila noci , tulia sa lesmi v preliatych slzach, svoj nehynuci
smad hasi. Tuzi iba po krvi, svit mesiaca budi jej zmysli lacneho dravca
kazdu noc vnej prebudi, laska je strach verim vnej no v nasej viere sa
stale utraca
no vedz ak vnej vieru stale mas, neumiera ona ostava,
len ju vsrdci schovaj aby ju zly aniel nemohlo znicit znova