Beztiaž
BEZTIAŽ

Nedokážem,nedokážem, chcem a nemôžem, môžem a neviem. Ako sa ku tomu postaviť mám? moja hlava je pod tlakom, myšlienky ako v mravenisku sa množia a hlavu mi ťažia.
Nedokážem stáť v strede, padám.
Kiež by sa našiel niekto kto ma zachytí a nepustí, nedovolí nech padnem do hlbín zatratenia a odhalenia. Všetci sa pýtajú, dívajú stále ma sledujú, oni nedokážu to čo ja sama neviem, tak prečo s nimi
bojujem?
Toto je koniec pokiaľ sa odtiaľto nedostanem. Preč z tohoto kruhu ďaleko od všetkého čo mi bolo protivné aj milé, preč od tých čo som milovala aj nenávidela, ďaleko na miesto kde je a existuje stav totálnej beztiaže mojej mysle.
Áno taký svet existuje, ale je hlboko vo mne.
Bola som tam, je to krásne chcem sa tam vrátiť, ale to už je koniec tejto metaforicky-depresívnej básne.