HVIEZDY V TVOJICH OČIACH
Tá najkrajšia hviezda tlie v tvojich očiach,
krásne žiarivá, plná nevinnej túžby,
tú sledujem na nebi po nociach,
sním, sním, sním a vravím si - kiežby.

Jediná tlie tak jasne,
máš tých hviezd plné oči,
ale čo ak hviezda zhasne?
Pozriem do hviezd zoči-voči.

Tá jediná ti horí v pohľade,
tou jedinou zvádzaš moje zmysly,
kĺzam pohľadom ako na ľade,
nechcem aby tie hviezdy zmizli.

Ak raz sa v meteor premení,
a zhorí v atmosfére strachu,
nech nič sa v očiach ti nezmení,
nech nezmení sa v oblak prachu.

Tvoje hviezdy moje oči spália,
oni menia sa na popol,
slzy v očiach ma smútkom pália,
ty šaty si mi nežne rozopol.

I keď stojím v žiari mesiaca,
dvíham k tebe pokorne zrak,
som ako sviečka nežne horiaca,
som ako najnežnejší mrak.

Vráť mi hviezdy, čo si mi vzal,
nech naše pohľady stanú sa jedným nebom,
nenásytný vrah sa z teba stal,
vzal si hviezdy nám obom.

Odvrátim tvár mesačnú,
nech necítim pohľad hviezd,
si bezcitný tak netvár sa nevinne,
nepozriem, kým svietiť nezačnú.

Odviate obrázky
Z diaľky počuť vlak,
nesie mi správu,
no on len pustí dymu mrak,
a oveje trávu.

Mizne v diali kdesi,
tam kde sa sype voda,
tam kde kvitnú lesy,
kde si láska s láskou ruku podá.

Tam ja nedobehnem dnes,
ani nemám síl,
pri pohľade chytá ma dnes,
čakali by ma milióny míľ.

Vlak zmizol v krajine,
ako je tu ticho.
Zmizol tak nevinne,
až ma pri srdci pichlo.

Nedostala som správu,
tak som ju čakala,
sadnem si na trávu,
žeby som plakala ?

Správy už niesu v móde,
ako ju mám poslať?
Zapriahnem kone-postavím lode,
ale on ju musí dostať.