záverečná
V tme tíško sedím a píšem verš nemý, je veru koniec príbehu krátkeho nemám ja pocit priateľský k záveru.
Vystieram ruky k životu ďalšiemu, zatínam zuby , keď čepel ma studí.
Všetko krásne , čo zažila som , teraz nemyslím nad tým časom, toto rozhodnutie je vola moja , ktorá sa neobíde bez veľkého bola, ktorý ma trápil už nejaký ten čas toto je adresa kam smerujem je čas.
Nechcem ísť za ľuďmi , čo odyšli pred nami , chcem sa len potlkať medzi svetami , ktoré sú nádherné dúfam v túto chvíľu už je tu chlad , strácam svoju silu.
Blažený pocit , keď krkom som už v noci ,ešte chvíľa malá , už tam budem mama.