slova obycajne slova
jedným slovom ti to nepoviem dvoma ti napoviem pri treto us niečo zacnes tusit pri stvrtom ti zacne srdce busim no ja ti tera hnet poviem ze ta velmi milujem.

V žilách mi láska prúdi...Pýtam sa ľudí, čo je skutočná láska. Nejednému zjaví sa na čele vráska..Láska je slovo, cit a bôľ, to každý vie, kto raz milovaný a sklamaný bol. Cítiť lásku je to pravé šťastie, iba v láske človek naozaj rastie. Dotyky, pohľady, krásne slová ľúbený človek cítiť chce znova. Ak však človek sklamanie zažije, nejak prežije, ale bojí sa toho snáď, že sklamaný môže byť ešte raz...

V žilách mi láska prúdi...Pýtam sa ľudí, čo je skutočná láska. Nejednému zjaví sa na čele vráska..Láska je slovo, cit a bôľ, to každý vie, kto raz milovaný a sklamaný bol. Cítiť lásku je to pravé šťastie, iba v láske človek naozaj rastie. Dotyky, pohľady, krásne slová ľúbený človek cítiť chce znova. Ak však človek sklamanie zažije, nejak prežije, ale bojí sa toho snáď, že sklamaný môže byť ešte raz...

uz je nekoro
Uz je neskoro plakat nad ranou,ktora sa casom zahoji.
Uz je neskoro plakat nad osudom trpkym.
Uz je neskoro povedat,co si o tom myslim.
Uz je neskoro hladat zmysel v zivote,ved kto ho strtil ho uz nenajde.


Preco to tak vlastne je?
Co,osud dokazat tym chce?
Ze osud ktory niekedy prekliname,aj na nieco dobry je.
Niekedy je falosny,zly a beznadejny,inokedy zasa vesely snoh plny.


Tak preco plakat mame,ked si ho uzivame?
A ci nie?
Ved kazdy je panom svojho osudu,kazdy je panom svojho sveta.Nevzdavajme sa!

Ved iba my ho mozeme zmenit,vytvarat a sny plnit.
Aj ked nam kamen do cesty spadne,neplacme.
Ved slzy nic nevyriesia,len sa nam ulavy.
No niekedy je lahsie vstat a zacat zivot vesely.

keď sa kapor trepoce budu pekne Vianoce

Ja a ty to je len sen.
Ty chceš inú ja jej len závidieť smiem.

Vždy keď si s ňou,
srdce ma bolí,
je to ako keby
si mi doň vrážal koly.

Srdce krváca,
slzy stekajú dole tvárou,
bojím sa ťa spýtať,
či to so mnou neskúsiš len tak náhodou.

Ten obraz, ty a ona,
stále pred očami mám,
vo sne sa na tvoju
vyvolenú hrám.

Ach, už zas príliš snívam.
Nad priepasťou lásky sa kývam.
Tak ma zachráň,
alebo zhoď dole,
nemám zábran,
ved aj tak nie som na vrchole..

Ak niekto bedáka, že ho zradil svet, robí tak preto, lebo to on zradil svet. Ak niekto narieka, že láska mu nepriniesla šťastie, robí tak preto, lebo v láske klamal sám seba. Láska nie je len podarúnok, ktorý sa prijíma.

" Láska je stredobod medzi citom a vášňou. "

Miesto kvetu vo vaze,sex,chlapov a peniaze.Na kazdy den kvoli srande,aspon jedno male rande.Na kazdu noc miesto spania,10 hodin milovania.Vsetko najlepsie...

Kvietok, kvietok sivastý
Kvietok, kvietok sivastý
vyrozprávaj nam osud tvoj tragický.
Osud to nemilosrdný
krvi vonou zapáchajúci.
Tvoje srdce po nezištnej láske túžilo,
no len trpké slzy a vpíjajúce sa rany okúsilo.
Len Boh videl bolest tvoju nemiznúcu,
Len Boh videl dusu tvoju umierajúcu.
V jeden den Boží, tak neskutočne prenádherný,
priletel k tebe anjel tvoj vytúžený.
Tvoje mladé srdce radostou plesalo,
že aká pekelná krutost ta čaká, žial nevedelo.
Kvietok, Kvietok sivastý
kedysi anjelsky ružový.
Mínali sa dni i hodiny
a s tvojim anjelom ste si ody na lásku vyspevovali.
Slnko vas svojimi radostnými lucami objímalo,
a azúrové nebo jediným svedkom vasej lásky bolo.
Kvietok, kvietok sivastý
nevedel aký to diabol skrývajuci sa za masku úprimnosti ho raní.
Anjel sluboval sluby nedodržatelné,
kvietku srdce omámujuce.
Veril kvietok, veril naivne
zaslepený srdcom svojim nemožne.
No den osudný príst musel,
pretože odtat perlu lásky, to bol jeho úmysel.
V ten den osudný akoby sa Slnko stratilo,
a dázd lial sprisahanecky ba i zufalo.
Kvietok osamotený cakal na pustej luke slubov,
cakal na zmysel svojho zivota no on zabudol.
Zabudol na dni, ktoré mu kvietok nezistne zasvetil,
zabudol, že on bol jediný, ktorý diablovi vernu lasku zasvetil.
Kvietok casom pochopil,
ked diabol nechodil.
Bezducho stal na opustenej luke,
zrazu zacítilo na svojich perách niečo horké, niečo trpké.
Dazd to nebol, to slzy sa ronili,
bez prestania, bez stipky milosrdnosti.
Kvietok, kvietok co sa s tebou deje?
Kde sa stratila tvoja perletová farba nadeje?
Dazd v úlohe horucich pekiel posol,
zmýval dusu kvietku tak kruto ako len mohol.
Kvietok, kvietok opustený zronený bezduchý
teraz si okusil sveta zial i ked nechcený.
Kvietok sivastý pomalicky svoje lupene strácalo
nic, co by jeho srdce zachránilo nic také uz nejestvovalo.
Boh sa nad nim zlutoval,
kvietok do svojho láskavého nárucia prial.
Vtedy kvietok pochopil,
že do Slnka sa mal zalubit.