http://www.dawien.sk - Dámske blúzky, topy, pulóvre, tuniky, sukne. Nakupujte módne dámske oblečenie v online eshope za skvelé ceny!

Cit menom láska

Pridaný 17.06.2013 | Pridal: anonym nkanalosova227@gmail.com

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 0

Kategoria: Básne o láske | 0 komentárov Prihlas sa a pridaj medzi obľubené

Cit menom láska
Raz v noci za svitu,
mi pošepol anjel jednu vetu.
Tá veta v hlave znie mi doteraz:
\"bud sama sebou a nič viac\".

Anjel odchadza ,svetlo mizne
a v mojej duši pustota je.
Ráno sa zobudím anjel nikde
a vo mne nečakaný pocit vrie.

Je to láska prekrásny cit
čo vo mne kvitne ?
V mojich očiach iskierka štastia
sa rozsvietila práve dnes.

No zrazu anjel predo mnou sa zjavý,
povie mi :
\"Pýcha chladný cit je
no láska vždi zahreje.\"

Svetlo zase mizne,
láska stále rastie.
Tento príbeh pravdivy je ,
cit menom láska stále žije .

Deň sa mení v noc

Pridaný 22.05.2013 | Pridal: anonym

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 0

Kategoria: iné básne | 0 komentárov Prihlas sa a pridaj medzi obľubené

Deň sa mení v noc
Deň sa mení v noc

Nie je deň a nie je noc
Dievča chytá do rúk zvláštnu moc.
Nie je dieťa, nie je žena
Je akási iná –pozmenená.....

Vzduchom peje neha,
Zmizla jej z tváre
Posledná detská peha.

Už číhajú na ňu
Vyťahujú besné kuše
Je otázkou času
Kto ju pokuše
Ďakujem vám vankúše!

Pridaný 22.05.2013 | Pridal: anonym

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 0

Kategoria: iné básne | 0 komentárov Prihlas sa a pridaj medzi obľubené


Deň sa mení v noc

Nie je deň a nie je noc
Dievča chytá do rúk zvláštnu moc.
Nie je dieťa, nie je žena
Je akási iná –pozmenená.....

Vzduchom peje neha,
Zmizla jej z tváre
Posledná detská peha.

Už číhajú na ňu
Vyťahujú besné kuše
Je otázkou času
Kto ju pokuše
Ďakujem vám vankúše!

Je ťažké zabudnúť

Pridaný 24.04.2013 | Pridal: anonym

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 0

Kategoria: Básne o láske | 0 komentárov Prihlas sa a pridaj medzi obľubené

Je ťažké zabudnúť
Si chlapec krásny, dobrý a úprimný,
moje zamilované srdce nenachádza na Tebe chyby.
Máš krásne oči,ktoré sa vedia nádherne smiať,
máš srdce láskavé,avšak niekomu inému ho chceš dať.
Tvoj úsmev je tak príťažlivý a žiarivý,
s nejednou ženou by dokázal urobiť divy.
Vždy,keď Ťa vidím, moje srdce sa rozbúši, ja chcem utiecť preč,
keď sa spolu zhovárame,ja pri Tebe vážne strácam reč.
Mám Ťa rada,no Ty o tom ani netušíš,
tak, ako ja po Tebe,Ty,žiaľ,po mne netúžiš.
Sme však aspoň dobrí kamaráti a aj si rozumieme,
avšak že spolu nikdy nebudeme, to obaja dobre vieme.
Ty navždy budeš pre mňa tým princom,do ktorého som sa zahľadela,
navždy budeš tým chlapcom, ktorého by som nemilovať nevedela.
Moje city k Tebe Ty nikdy poznať nebudeš,
nechám Ťa radšej ísť cestou,ktorú si vyberieš.
Budem Ti ale držať palce,aby sa Ti darilo a bol si šťastný,
ja sa zatiaľ zmierim s tým,že nikdy nebudeme spolu-ja a Ty.

Vegánstvo

Pridaný 23.04.2013 | Pridal: anonym stevomessage@gmail.com

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 0

Kategoria: iné básne | 0 komentárov Prihlas sa a pridaj medzi obľubené

Vegánstvo
No jo, to vegánstvo,
pre mnohýh len extrém, lži a klamstvo.
Lepšie zdravie, dlhší život a otázka, kde je láska?
Tou otázkou sa netrápite,
hľadáte ju v dome, v byte.
A áno, tá láska vám veľmi chýba,
no hľadate je mori slanom, kde neprežije žiadna ryba.
Môžte si myslieť, že ste veľkým pánom, naivne si mysliac, že kráčate vpred.
No skutočnosť je celkom iná, brzdí vás to a posúva len smerom späť.
Svedomie je už len sypká hlina, srdce stvrdlo na kameň,
nezachráni vás už žiadna drina, ani modlitba, či ámen.
Čo je pravda a čo lož, čo je správne a čo nôž?
Jedných milujete, máte radi,
druhých kilujete a správate sa ako hady.
Načo zmenu, jednotlivec nič nespraví,
presne to povie len hlupák pravý.
Veď žijeme len raz, tak žijme naplno a poriadne
bratovi vrazme nôž na doraz a dôkladne.
Zvieratá sú pre nás len obyčajné veci,
tak načo počúvať tie prapodivné keci?
Oni nemyslia, nič necíta, nemajú rodiny,
preto sú pre nás tie najväčšie spodiny.
Hlavne, že máš moc kohokoľvek zabiť,
poriadne sa najesť a krvou to zapiť.
A jasné, krava je na to, aby ti dávala mliečko.
No jo, mysli si to a buď naďalej len to slepé decko.
Ale nie, ty si iba teliatko, mysliac si, že si neviniatko.
Lenže všetko sa ti počíta, všetká tá tvoja negativita.
Aj vtedy, keď sa naješ do sýta a správaš sa ako radioaktivita.
A smutné je, keď to zistíš až neskôr,
aký bol z teba chladný a bezcitný netvor.
Ignorácia ťa len ťahá smerom dole
a nezachráni ťa už žiadny kostol, ani pole.
Ešte stále máš na výber, rozhodnúť sa správne,
no ak tvoja ruka len tak mávne,
slovo láska bude márne, tvoje telo len zostárne,
žiadný zmysel, len humus a smrad,
pre ten luxus, čo si mal tak veľmi rád.
Viem, negativita zo mňa len tak srší,
keď zmena len kvapká a neprší.
Nájdi v sebe aspoň kus odvahy a emaptie,
neignoruj všetko, čo tu len tak hnije a nebije.
Láska neni tu, ani tam, ani v hrnci,
zbytočne ju hľadáš, keď nie je v tvojom srdci.
Všetko sa dá zmeniť, prepóluj sa na plus,
prestaň nevinných plieniť, odhoď od seba ten hnus.
Nehľadaj odmenu, či slávu,
to je zlý krok na oslavu.
Skromnosť a pozitivita ťa vylieči,
aj bez zbytočných a hlúpych rečí.
Ani zdravie a šťastie ťa neminie,
keď to budeš myslieť fakt úprimne.
Strach a negativitu zahoď čím ďalej od seba,
uvedom si, že také veci ti netreba.
To zlé ťa len ničí
a keď mu dáš šancu, tak ťa zničí.
Buď pozitiv a vegan,
nie primiv a negan.
Zahoď aj tie niekoľkoročné zvyklosti a fámy,
je to len lož, čo ťa mení v obyčajný kôš a krámy.
Daj preč aj tie reči, keci, čo ti v zmene bránia.
Radšej si pozri dokument s názvom Pozemšťania.
A nie, nie je to moja posledná veta,
nenechám to len tak. Raz naša Zem zazrie svetlo sveta.

Odišla som, hoci som mala ostať.

Pridaný 21.04.2013 | Pridal: anonym Jessica.Sulev@azet.sk

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 0

Kategoria: príbehy zo života | 20 komentáre Prihlas sa a pridaj medzi obľubené

Odišla som, hoci som mala ostať.
Život nám prideľuje do cesty mnoho skúšok. Sú dni, keď ti patrí celý svet. Keď sa zobudíš, máš vedľa seba osobu, ktorá ti povie: „Dobré ránko, láska.“ Ty sa cítiš taký naplnený, naladený na tú správnu notu a máš chuť ísť plnou parou vpred, a to na sto percent. Keď sa pri raňajkách pozrieš von oknom, premýšľaš nad tým, ako ti je fajn. Slnečné lúče ti rovno do tváre svietia, ale tebe to nevadí, pretože ťa to napĺňa energiou.
Aj Janka poznala tie dni. No v poslednom čase netuší a nemá poňatia aké to je. Pred pár rokmi, keď mala iba šestnásť, zomrel jej milovaný človek. Bol to jej dedko. Ale pre ňu to nebol len starý otec, ale ten najlepší dedko na svete. Uňho vždy našla pochopenie a pohladenie, keď nemala za kým ísť. Bol to jej anjel strážny. Odvtedy ako začala chodiť na strednú školu, presťahovala sa k starým rodičom. Oni boli jej záchranný bod. Janka si uvedomovala, že raz sa naplní ten čas...
Neskutočne sa bála toho momentu. Nevedela si predstaviť život bez tej osoby. No vedela, že sa blíži ten čas. Vtedy, keď to najmenej čakala, to prišlo. Vedela, že má rakovinu, ktorá je rozšírená. Metastázy boli až veľmi rozsiahle. No nebrala to až tak vážne.
28.10.2011 zavolali Jankinej mame z nemocnice. Lekár s hrčkou v krku začal: „Dobrý deň, pri telefóne pani Ivčičová?“ Dagmar s trasľavým hlasom odpovedala: „Áno, dobrý deň, Stalo sa niečo?“ „Pani Ivčičová, je mi to nesmierne ľúto, ale dnes ráno váš pán otec skonal.“
Dagmar nevnímala už žiadne slová. Premohli ju emócie. Janka stála pri Dagmar a rovnako ju premohli emócie. Iba plakala a plakala. Nemohla prestať. Nechcela veriť vlastným ušiam. Prečo on? Prečo sa zlé veci dejú dobrým ľuďom? Od toho momentu sa jej oči zahmleli. Jej svet sa ponoril do temnoty. Už viac nevidela svetelné lúče ale iba tmavé nebo. Už viac nevidela to svetlo, ktoré jej dodávalo silu a chuť do života. Už nikdy viac nikto nezaplní to prázdne miesto. Ako tak čas ubiehal, Janka nevnímala okolitý svet. Nevnímala nič. Do školy chodila ako človek bez duše. Sem-tam sa učila, ale veľmi ju to nezaujímalo, čo sa s ňou bude diať. Učitelia sa do nej vkuse navážali, mali otrasné poznámky na jej adresu ale jej to bolo úplne jedno. Janka to ani doma nemala ružové. Jej rodičia sa neustále hádali aj napriek okolnostiam.
„Ty nechápeš, že sa mi hnusíš? Nechytaj ma!“ kričala Dagmar. „Ale ja te lúbim Dagmarko, prosím ta nebud nepríjemná.“ S ľútosťou jej odpovedal Iľia. „Ja už s tebou nechcem žiť, v pondelok podám návrh o rozvod!“
Tak aj bolo. Akoby toho nebolo dosť. Janka to nebrala do úvahy. Určite to bola len obyčajná hádka. Veľa krát sa jej mama takto vyhrážala otcovi. Tento krát to však spravila.
17.5.2012 sa konalo na okresnom súde pojednávanie. „Prítomní vstaňte, vypočujte si rozsudok v mene Slovenskej republiky. Toto manželstvo súd rozvádza. Súd má za preukázané, že manželstvo je rozvrátene. Maloletá Janka Ivčičová je zverená do opatery matky. Vyživovacie povinnosti na maloletú musí otec Iľia Ivčič mesačne platiť sumou 150 eur ku 15 dňu v mesiaci. Na tento rozsudok nie je možné sa odvolať. Súd sa skončil, môžete odísť,“ riekol sudca.
Janka si myslela, že bude dobre. Vnútri dúfala, že sa zlo obráti na dobro. Nebolo to tak. Už nežije v tej rozprávke ako predtým. Sedela v aute a slzy jej stekali po tvári. Videla ako jej otec vychádza zo súdu. Ešte nikdy predtým nevidela taký smútok, ktorý z neho sršal. Bol zúfalý a poznačený životom. Došlo jej ho ľúto. Ešte viac plakala. Neskôr nastúpila jej mama do auta a odišli domov. Bez otca. Janka videla na mame, že jej to nie je úplne jedno ale videla aj úľavu. Každý človek robí chyby. Aj jej otec robil. No v tú chvíľu na to nemyslela. Myslela iba na to, že jej otec už nikdy nedá pusu mame, už nikdy nepôjdu spolu na výlet či dovolenku, nebudú sa deliť o spoločný domov. „Už nikdy nebudeme kompletná rodina,“ vzdychla Janka.
Niet cesty späť. „Budeme patriť medzi tie rodiny, ktoré sú rozbité,“ myslela si v duchu. Janka bola na to hrdá, že má úplnú rodinu. No viac už to povedať nemôže...
Predtým ako Janke umrel dedko, spoznala toho najúžasnejšieho chlapca pod slnkom. Damiána. Zamilovala sa doň ho a on jej lásku viacnásobne opätoval. Bol s ňou v tom najhoršom a vždy stál pri nej. Musel, inak by tie okolnosti nezvládla. Damián bol jediný človek, ktorý dodával silu napredovať Janke v živote. Keď nevládala, pomohol jej vstať. Blížili sa vianočné sviatky. Janka ich mala rada aj nemala. A to je z jedného hľadiska. V tie dni sa hrali všetci, na to čo nie sú. Hriešnici sa chceli zrazu stať tými najlepšími ľuďmi.
Bol štedrý večer. Z kuchyne sa do Jankinej izby, pomaličky cez malú škárku po dverami, vkrádala vôňa kapra a šošovicovej polievky. V televízií bežali tie každoročné 500-krát pozreté filmy a rozprávky. Janka sa chystala. Večera už bola na stole. Len Janke tam niečo chýbalo. Nebolo to niečo. Bol to jej dedko a jej otec. Pri modlení skrývala slzy. Nemohla to preukázať. Bola silná. Dojedli a pobrali sa do obývačky otvárať darčeky. Len dva ostali nerozbalené. Janka vedela, ktoré...
Jankina mama si našla priateľa. Bola to jej stará „láska.“ Brala to na to, že je mladá a poznačená životom, celkom fajn. Podporovala mamu v tom aj keď sa jej to veľmi nepáčilo. Nemala na výber. Musela prijať život tak, ako jej osud nariadil. Janka bola nedočkavá. Počítala minúty, kedy sa konečne stretne so svojou láskou. Dohodla sa s ním, že k nim príde. Prišla k nim, zavládla tam vianočná atmosféra v kruhu rodiny. Nerozbitej. Chvíľu na to myslela, ale Damián bol vtedy dôležitejší ako myšlienky. Užívali si dni strávené spolu. Nič nebolo podstatnejšie. Damián musel odcestovať za rodinou do Nitry. Janka bola z toho smutná, ale vedela, že onedlho budú opäť ruka v ruke. Keďže nemohla Janka prespať u Damiána, zavolala mame.
„Ahoj mami, počuj Damián ide preč za rodinou, tak dneska prídem domov. Dobre?“
„No to teda nie! Ja som si spravila plány! Neprídeš domov!“ kričala Dagmar.
„To myslíš vážne? Ako ja nemôžem prísť domov?“ odpovedala nahnevane Janka.
Janka mame zložila. Už ju nemohla počúvať. Hnusilo sa jej slovo za slovom. Čo sa jej stalo? Ako mi toto vlastná mama môže povedať? Nechápala. Už nechápala ničomu. Nevedela nič prijať. Ale jedno vedela. Nemôže tu už viac ostať. Zbalí si veci a pôjde preč. Ďaleko od tohto bláznovstva.
„Láska ja viem, že to bude ťažké ale prosím ťa, ja už tu nemôžem a nechcem ostať. Prosím ťa, poď so mnou,“ nariekala a prosila Damiána.
„Ňufi, pre teba všetko. Príď o siedmej,“ odpovedal Damián.
Janka bez váhania opustila to, na čo by predtým nedala dopustiť. Nepremýšľala nad rodinou, školou a pod. Premýšľala nad novým životom. Od začiatku. Iba ona a Damián. To bola jej priorita.

Tlkot v srdci

Pridaný 21.04.2013 | Pridal: anonym Jessica.sulev@azet.sk

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 0

Kategoria: Básne o láske | 14 komentáre Prihlas sa a pridaj medzi obľubené

Tlkot v srdci
Keď ráno otvorím oči,
myslím iba na teba.
Teším sa keď ta spatrím,
a budem celá bez seba.

Každé chvíľe s tebou sú prevzácne,
milujem tvoje oči zázračné.
Tvoje ruky mocné a zároveň jemné,
to všetko je tak neskutočne príjemné.

Tvoj úsmev dokáže mnoho vecí,
rozprúdiť mi tlkot v srdci.
Pri tebe sa cítim ako v siedmom nebi,
niet nič čo sa mi na tebe neľúbi.

Teraz ja už všetko viem,
že do smrti s tebou žiť chcem.

Plačúce srdce

Pridaný 18.04.2013 | Pridal: anonym zeleznikmato@gmail.com

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 0

Kategoria: Básne o láske | 0 komentárov Prihlas sa a pridaj medzi obľubené

Plačúce srdce
Sedím,plačem,neviem čo ďalej,
rozhodne sa ale nepohnem ja ďalej.
Budem o teba bojovať a snažiť sa ti dokázať,
že ešte má zmysel v tom pokračovať.

To je jediná vec ktorej teraz verím,
že dokážem ti ako si ťa cením.
Viem že som to nesmierne pokazil,
no prosím dovoľ aby som to napravil.

Viem že mi teraz neveríš,
no verím že raz uveríš,
že lúbim jedine teba,
a nie žiadne hlúpe tela.

Z celého srdca ťa ja lúbim,
no bez teba iba po svete blúdim.
Ver že aj keď som ťa sklamal,
v láske k tebe som neklamal.

Slepá

Pridaný 14.04.2013 | Pridal: anonym kasalova@zoznam.sk

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 0

Kategoria: smutné básne | 0 komentárov Prihlas sa a pridaj medzi obľubené

Slepá
Bola som slepá
celý svet som zle vnímala
a na rukách medvedíka mala
teraz som sama a počujem seba
ako kričím do prázdna !

Nikdy som nebola tá obľúbená
bola som tá ktorá sama sedávala
čo nič nepovedala
nič sa nepýtala
každý do nej zlo dával
a ona sa vôbec nebránila
nevedela ako sa brániť a tak len plakávala !

Ani teraz nemá odvahu
a jej názor nemá žiadnu u nich váhu
samotárka čo bola naivná
bola od nich veľmi iná .
Sama sa nemala v láske
na duši bola zranená
v srdci nebola nádej
a oči jej plakávali a celý dej
sa nikdy neukončil !

pusinka

Pridaný 04.04.2013 | Pridal: anonym www.sisuska277@azet.sk

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 0

Kategoria: k Valentínovi | 0 komentárov Prihlas sa a pridaj medzi obľubené

pusinka
ked sa budes v noci bat skus si nieco pekne priat tvoj anjelik o tom vie božtek k tebe rinesie

<< < 1 2   ... 7 8 9 10 11 ...   72 73 > >>