Kúzlo:(
SI ako sen a vňom kúzlo,
Kúzlo čo nikdy nezmizlo

Vičarím si lásku,lásku teba,
len ty si ako hviezda čo padá z neba.

Poviem ti príbeh, príbeh o láske,
Bol o chlapcovi a o kráske.

Ľúbili sa a chceli sa vziať,
chceli dom a deťi vňom mať.

V jeden deň sa dievča domov bralo,
v uliciach ticho auto jej život vzalo.

Všade bol plač, padali slzy,
čo po líci sa ako plameň vody sklzli.

Ostalo ticho, všetko strácal,
z pištolov v ruke, srdce zolmené mal.

Stlačil spúšť a odrazu ona,
v krásnych šatách v závoji tam bola.

Skončil sa príbeh, skončila láska,
zomrel on a zomrela aj kráska:(

bol som stastny vesely ked som ta spoznal
vedel som ze ma mas rada dokonca som sa ti vyznal.
bol som len tvoje stastie kym si bola nestastna
teras ked ti je fajn si s inim stastna.
bol som len blba hracka s ktorou si sa hrala
kus mojho srdca si si stale brala.
nakonec ked je po tom
nemam viac slov o tom. :(

koniec lásky
J.b na to zlato ,
vtedy stálo to za to ,
dnes už nie je pre čo bojovať ,
nik ťa nechce nik ťa nemá rád .

Ty stratil si sa zo sveta ,
tvoja zmyselnosť je omletá ,
nesmieš sa s tým vyrovnať ,
musíš o život bojovať .

Keď padneš až na dno sveta ,
pochopíš zmysel života ,
potom druhú šancu dostaneš
a ako fénix povstaneš .

No najprv treba pevný základ ,
treba na to silu nabrať ,
psychika musí pevná byť
a ty musíš sa znova naučiť žiť .

Keď príde táto chvíľa ,
keď príde tá sila ,
budeš dúfať že to vydržíš ,
budeš dúfať že si to zaslúžiš .

No dnes sa treba narovnať ,
s koncom sa treba vyrovnať ,
raz každý to pochopí ,
aj keď dnes ťa odsotí .

Každý má iný charakter ,
niekto sa chová ako zver ,
krídla ti odtrhne ,
nohy ti podkopne .

No musíš to vydržať ,
musíš sa na nohách udržať ,
ak spadneš musíš vstať ,
nesmieš sa podceniť , nesmieš sa báť !!

J.b na to zlato ,
vtedy stálo to za to ,
dnes už nie je pre čo bojovať ,
nik ťa nechce nik ťa nemá rád .

Ty stratil si sa zo sveta ,
tvoja zmyselnosť je omletá ,
nesmieš sa s tým vyrovnať ,
musíš o život bojovať .

Keď padneš až na dno sveta ,
pochopíš zmysel života ,
potom druhú šancu dostaneš
a ako fénix povstaneš .

No najprv treba pevný základ ,
treba na to silu nabrať ,
psychika musí pevná byť
a ty musíš sa znova naučiť žiť .

Keď príde táto chvíľa ,
keď príde tá sila ,
budeš dúfať že to vydržíš ,
budeš dúfať že si to zaslúžiš .

No dnes sa treba narovnať ,
s koncom sa treba vyrovnať ,
raz každý to pochopí ,
aj keď dnes ťa odsotí .

Každý má iný charakter ,
niekto sa chová ako zver ,
krídla ti odtrhne ,
nohy ti podkopne .

No musíš to vydržať ,
musíš sa na nohách udržať ,
ak spadneš musíš vstať ,
nesmieš sa podceniť , nesmieš sa báť !!

MÔJ KRÍŽ
Srdce mi silno busi,mam tazky bol na dusi.Prisla som o moje deti milovane,k dalsiemu zitiu tak velmi potrebne.Ach,deticky moje,ach,mam ja o vas velky strach.Svoj kriz si ja tazko nesiem, citim,ze ho neunesiem.Bojim sa,ze spadnem,ze budem mat malo sil a nevstanem.Chcwm ja moje deti spat,nie o chvilu,ale hned.Pomalyrychlo ma to ubyja,posledny zbytok sil zabija.Po lyci mi slana slza tecie,zivot nez deti sa mi ukrutne vlecie.Nikdy sa uz nebudem z chuti smiat,kym nebudem moje deti mat.Musim sa s tym dako zmierit a uprimne v to verit.Viem,ze raz pride den,ked svoje deti spat dostanem,potom vsetko preto urobim,nech uz ich nikdy nestratim...

Túžba
Skrytá túžba mučí ma,
ja stále myslim na teba,
čas nepriniesol uľavu
mne srdce pukái od žiaľu

krásne je byť milovaný,
strašné, keď nás osud rozdelil,
asi neboli sme si súdený,
ale prečo to potom dovolil?
prežiť niečo tak krásne len chvíľu,
bojovať s osudom už nemám silu,

napriek všetkým tŕňom a polenám
s láskou na teba spominam
a v mojom srdci ťa stale mám.

Život časom letúci, príbeh krásny mätúci.
Krok posledný, život končí,
ja padám a niet pomocí.
Dar Boží už stratil cenu,
život zmysel opomenul.

Tam v priepastí na mňa čaká,
rytier čierny, vyškiera sa.
Dušu moju ľstivo chytá
Metá jeho nie je skrytá.


Len čas ku mne milostiví
na chvíľu sa zastaví a príbeh môj vyjaví.
Príbeh krásny, príbeh krutý,
príbeh pre mňa
o mne
Opäť, zas a znova

Život časom letúci, príbeh krásny mätúci.
Východ slnká, rana rosa,
krásna lúka,
blízky moji na nej stoja.
Úsmev, láska,
spomienky a pekné slová.
Príbeh lásky
Opäť, zas a znova

Život časom letúci, príbeh krásny mätúci.
Niet dotyku, pohladenia,
niet radosti zo zblíženia.
Niet viac žiadne dovidenia,
len strach, bôľ a horké slová.
Opäť, zas a znova

Život časom letúci, príbeh krásny mätúci.
Svetlo jasné vzďaľuje sa,
tma mi náruč otvára
A ja padám do priepasti,
des mi cestu dotvára.
Púť skončila, niet života
Boha som tým urazila,
dušu moju vzal si ďas.

Slepá
Bola som slepá
celý svet som zle vnímala
a na rukách medvedíka mala
teraz som sama a počujem seba
ako kričím do prázdna !

Nikdy som nebola tá obľúbená
bola som tá ktorá sama sedávala
čo nič nepovedala
nič sa nepýtala
každý do nej zlo dával
a ona sa vôbec nebránila
nevedela ako sa brániť a tak len plakávala !

Ani teraz nemá odvahu
a jej názor nemá žiadnu u nich váhu
samotárka čo bola naivná
bola od nich veľmi iná .
Sama sa nemala v láske
na duši bola zranená
v srdci nebola nádej
a oči jej plakávali a celý dej
sa nikdy neukončil !

zivot
vo vnutri citim velku prazdnotu a uzkost,neviem preco je to tak,ale uz mam toho dost. niekedy neviem preco mam taky pocit,niekedy sa chcem s tohto zivota navzdy stratit. niekedy mam pocit,ze sa mi vsetko ruca,ako domcek s karat,niekedy si myslim,ze ma nikto nema rad. v celom zivote som nedokazala absolutne nic,niekedy sa pytam,mam vlastne preco zit? ma vlastne pravo dychat tento vzduch,ked sa niekedy citim ako duch. co od zivota vlastne ocakavam,co takeho zivotu a ludom okolo mna davam? na tieto otazky si este neviem dat odpoved,a neviem,ako dlho mi budu v hlave zniet! a co je vlastne zivot:dar alebo prekliatie? my smrtelnici to nevieme,iba sam boh to vie.

Kvapky nádeje
Dnes prsi.
Kvapocky dazda klopkaju na oblok.
Nacuvam ich hlasnemu tlkotu
a cez okno sa divam na potok
co zaplavit sa chysta Golgotu.

Dnes prsi.
Su to kvapky a ci bozie slzy
co vlievaju sa mi do duse
Ich ostrost horka mi srdce reze
a nedokazem sa slzam ochranit

Dnes prsi.
Pritomnost je pre mna zatazou
a minulost ma sleduje ako tien
som figura za sklenenou vitrazou
v ponurom tichu chladnych stien.

Dnes prsi.
Len listok s odkazom za oknom
Slova tak ostre a priamo do srdca
Dnes sme si nie sudeni, zajtra, o rok, mozno potom...
Len par slov po tolkych rokoch?
spolu neustale mi mysel moju zarmuca.

Dnes prsi.
A ja sedim s pohladom vpred v dialave
Po dazde tuziac sa divat na duhu
a po ocakavanej slnecnej salave
s myslienkami o sklamani na druhu.