Krvavé slzy
Srdce už roní krvavé slzy,
asi bol k láske až príliš drzí.
Je čas odplaty, čas konca,
Definitívne montuje srdce do zvonca...

More už slzy tvorili,
tento krát však už nádeje zohnili.
Oko píše slzy do dlane,
aké zas láska plní poslanie?

Už aj vodopád sa staví,
jej tieň a duch stráca sa v diali.
Bolesť trhá strapce mäsa z tela,
láska dala nebo, no berie ešte raz tak veľa.

Mlčanie tvoje budí môj spánok,
už nie je cítiť lásky vánok.
Bodli všetky zbrane do tela,
smútok životu teraz nocľah postieľa.

Vzali sa nádeje, sny sa zbudili,
spomienky vo vojne srdce zničili.
Odišlo na večnosť, žiť raju,
snáď mu nekonečno šťastie dajú.

Je hustá hmla, hmla krvi,
počuť len stony ako bolesť nádej drví.
Tak ďalej bez srdca, napospas osudu,
bez túžby stretnúť zas lásku - obludu.

Tak šťastná buď, leť si slobodne,
budem modliť Boha za tvoje šťastie pokorne.
Navždy však ustieľaš moje vnútro,
asi vie prečo to ten robí a robí to len múdro.

Tak púšťam teda loď s láskou na palube,
chceš sa plaviť? Tak leť, len nie k záhube...

Lucim sa
Lučím sa s tebou,
Lučím sa so všetkým,
Všetko mi bude chýbať,
Krasne zažítký som mala s tebou,
Tie krásne dní nikdý nezabudnem,
Bolí to veľmi,
No nič stým nenarobím,
No plačem celé dní i nocí,
Rozmišlam stale nad tebou,
Strašne ma bolí srdiečko,
No musim na teba zabudnúť,
No musím zabudnuť na tie krásne slova co si mi dakedý povedal a tie krasne zážity co sme mali spolu,
So všekým sa lučím,i stebou,
Budeme mi to všetko chýbať,
Nič u stím nenarobim :( ,
Poviem tebe a sebe štyrí slová,
LASKé Už NIKDý NEVERíM

Už nik
Počujem ticho, len tlkot môjho srdca
iba prázdny byt, moja duša pustá.
Len nota znie kdesi v pozadí.
Kde lásku nájsť? Kto mi poradí?

Strácam sa v svojej ríši snov
kde je ten anjel, čo pri mne bol?
Či snáď len anjelská tvár?
Bol to ozaj len očný klam?

Dušu už necítim
srdce na tisíc kusov zlomené
Kto zráta tie tmavé noci prebdené?
Lásku mi vzal každý kto mohol
ostalo z nej len posledné zbohom.

Sklamanie sťa dýka, čo prebodne telo.
Už nikdy nebudem kráčať tak smelo.
Lež ako handra, ktorú nechce nik
Nič viac! Iba tichý vzlyk.

V noci
Vzdy,ked v noci zaspam,ked sa mi po lici kotulaju slzy,spominam na ten den,ked si to medzi nami ukoncil a povedal,ze ta to mrzi a ja hlupa som ti uverila,aj ked si to nemyslel vazne,znovu som sa sklamala...
Nemam rada noc,lebo na teba stale myslim,nemam rada den,lebo nemozem byt s tebou.
Snazim sa byt takou akou som bola,snazim sa byt sama sebou no to sa neda...
Od toho dna som sa zmenila,bola som ina a to som vedela,no vedela som aj to,ze na teba nikdy nezabudnem a hlavne to,ze ja teba lubim no ty mna NIE! x(

Rock and roll v hlave
Som stvorený z vody
Žijem na planéte kde je
Veľa,veľa,veľa,veľa
Lásky, slobody a zbraní.

Mám v hlave rock and roll
Myšlienky bláznivo tancujú
Dupú a vrieskajú
Stop !!!

Dotkol som sa boha
Mám na rukách krv
Je jeho nie moja
Rany s srdci predsa nekrvácajú
Mám v hlave rock and roll

Pozerá na mňa smrť
Krvavý úsmev, krvavý bozk
Jej pery chutia po čokoláde
Je prítulná ako mačka

Boh v hlave je zbraň
Zbraň zabíja
Jedzme jeho chlieb
Pime jeho krv
Mám v hlave rock and roll

Láska sa kúpe v kockách ladu
Nemá na nás čas
Tancuje ľadoví strip
Láska....
Ľadová štetka boha

Mám v hlave rock and roll
Pre lásku sa na mňa smeje smrť
Mám krvavý úsmev
Pre ten jeden deň....

Bez nadpisu
Bez nadpisu...

Cítim dážď vo vzduchu sa vinúť...
Prichádza skoro,
Chuť má inú.

Neodvážim sa dýchať...
V každej kvapke...
Zvuk ticha.

...z každého kúta znie.

Mám utiecť? Či sa len schovať?
...hľadať slová

Rozpútal neľútostný boj...
Vtákov necháva hynúť!
Ja...
Nemám odvahu.
S vetrom chcem splynúť.

Paranoja
Zdieľame nekonečnosť času
Minutú po minúte
Rok za rokom
Život a smrť

Vraj je dačo nesmrteľné
Boh jeho myšlienky,fanclub
Blbosť,všetko prepadne nekonečno
Aj jeho meno
život a smrť

Minútu po minúte blúdime v nekonečne času
Len my a neutíchajúca paranoja o nesmrteľnosti
My a naša p............a nerozhodnosť

Svieti slnko chceš dážď
Máme mier chceš boj
Žiješ chceš zomrieť
Zomieraš chceš žiť

Si nerozhodný preto len minútu po minúte
Rok za rokom blúdiš medzi
Životom a smrťou

Bez teba
Tma a čas bez teba tak bolia, každá minúta je tak ťažká.
Chcem prestať myslieť, ale nedá sa.
Slzy tečú samy od seba a v živote je to ako sa len dá.
Pohľady do neznáma ma nezachránia,
dlho tak dlho čakám kým sa dostanem na rad.
Nikdy však nie som prvá.
Trápi ma že všetko je dôležitejšie ako ja a pritom
toľko sľubov, toľko pohľadov a predsa všetko je inak.

Ja a ty to je len sen.
Ty chceš inú ja jej len závidieť smiem.

Vždy keď si s ňou,
srdce ma bolí,
je to ako keby
si mi doň vrážal koly.

Srdce krváca,
slzy stekajú dole tvárou,
bojím sa ťa spýtať,
či to so mnou neskúsiš len tak náhodou.

Ten obraz, ty a ona,
stále pred očami mám,
vo sne sa na tvoju
vyvolenú hrám.

Ach, už zas príliš snívam.
Nad priepasťou lásky sa kývam.
Tak ma zachráň,
alebo zhoď dole,
nemám zábran,
ved aj tak nie som na vrchole..

Kvietok, kvietok sivastý
Kvietok, kvietok sivastý
vyrozprávaj nam osud tvoj tragický.
Osud to nemilosrdný
krvi vonou zapáchajúci.
Tvoje srdce po nezištnej láske túžilo,
no len trpké slzy a vpíjajúce sa rany okúsilo.
Len Boh videl bolest tvoju nemiznúcu,
Len Boh videl dusu tvoju umierajúcu.
V jeden den Boží, tak neskutočne prenádherný,
priletel k tebe anjel tvoj vytúžený.
Tvoje mladé srdce radostou plesalo,
že aká pekelná krutost ta čaká, žial nevedelo.
Kvietok, Kvietok sivastý
kedysi anjelsky ružový.
Mínali sa dni i hodiny
a s tvojim anjelom ste si ody na lásku vyspevovali.
Slnko vas svojimi radostnými lucami objímalo,
a azúrové nebo jediným svedkom vasej lásky bolo.
Kvietok, kvietok sivastý
nevedel aký to diabol skrývajuci sa za masku úprimnosti ho raní.
Anjel sluboval sluby nedodržatelné,
kvietku srdce omámujuce.
Veril kvietok, veril naivne
zaslepený srdcom svojim nemožne.
No den osudný príst musel,
pretože odtat perlu lásky, to bol jeho úmysel.
V ten den osudný akoby sa Slnko stratilo,
a dázd lial sprisahanecky ba i zufalo.
Kvietok osamotený cakal na pustej luke slubov,
cakal na zmysel svojho zivota no on zabudol.
Zabudol na dni, ktoré mu kvietok nezistne zasvetil,
zabudol, že on bol jediný, ktorý diablovi vernu lasku zasvetil.
Kvietok casom pochopil,
ked diabol nechodil.
Bezducho stal na opustenej luke,
zrazu zacítilo na svojich perách niečo horké, niečo trpké.
Dazd to nebol, to slzy sa ronili,
bez prestania, bez stipky milosrdnosti.
Kvietok, kvietok co sa s tebou deje?
Kde sa stratila tvoja perletová farba nadeje?
Dazd v úlohe horucich pekiel posol,
zmýval dusu kvietku tak kruto ako len mohol.
Kvietok, kvietok opustený zronený bezduchý
teraz si okusil sveta zial i ked nechcený.
Kvietok sivastý pomalicky svoje lupene strácalo
nic, co by jeho srdce zachránilo nic také uz nejestvovalo.
Boh sa nad nim zlutoval,
kvietok do svojho láskavého nárucia prial.
Vtedy kvietok pochopil,
že do Slnka sa mal zalubit.