vsetko tvoje
sediet tu v skole ma uz nebavy,no vydrz este kazdy mi vravi. lenze ja nikoho vokol seba nevnimam,lebo len na teba si laska spominam. myslim na tvoje pery,ktore slaske su,tie mi vzdy radost prinesu. myslim na tvoj pohlad,ktory krasny je,nik sa pred nim neskryje. spominam si na usmev na tvojej tvari,ten vzdy moje srdce laskou rozziari. bohuzial kym som tu v skole,len na teba spominam,no ked som v tvojom objati velku radost prezivam.
srdcia
niekedy mam pocit,akoby bolo moje srdce veznene,kedy ho uz konecne oslobodi tvoje srdce spriaznene. obavam sa,ze uz neciti smutok,ani stastie,po cely cas sa v nom hromadi trpkost a stale rastie. ponahlaj sa,vyslobod ho,kym este nieje neskoro. verim ti,viem,ze sa ti ho podari raz najst,nezalezi na tom,aky kus cesty pren budes musiet zajst. nenechaj ho viac same,opustene,bez toho tvojho ostane navzdy uveznene. moje srdce stale tlcie,ale tlcie same. posli mi seba,nech len jedno spolocne srdce mame. darujem ti kluc od mojho srdce,tak ta prosim vojdi dnu,rozziar moje srdce,nech uz viac nevnimam len prazdnotu a tmu.
sila lasky
moje telo a dusu pohana asasi sila lasky,ktoru nedokazem premoct,tuhne mi znej krv v zilach. si hurikan,ktory sa mi prehnal srdcom,vytrhol si mi ho priamo z hrude a ponechal si si ho len pre seba. si ophen,co spaluje moju dusu a jeho plamene ma pohlcuju celu. cela celucicka horim laskou k tebe. si povoden,ktora zaplavila moju mysel a ponechala mi tam len teba. si jedno velke objatie,z ktoreho uz nikdy nechcem najst cestu spet,navzdy chcem ostat v tvojom objati,ktore sa stalo mojim zajatim. som zatratena,uz viac neovladam silu lasky,to ona ovlada mna a pohana ma ako elixir,bez ktoreho nedokazem zit.
Nezmením sa
Niekto odo mna čaka
že budem poslúchať
ale prečo by som mala byť taká ?
že nebudem naslúchať
ale prečo ma trescú za takú vec?
že nebudem mať takú povahu
ale prečo si myslia že som blbec?
každý ma na to vlastnú odpoved
ale ja mam pre nich slová dobre ved !
Nie som slávna ani nebudem
nie som právička a to nechcem
sama sebou vždy budem !
Len tak
Začala som sa usmievať na teba
a vzdialovať sa od seba
videla som len teba
a ostatných som mala len okolo seba
nevšímala som si že ma neľúbiš
túžila som len kedy ma do toho prinútiš !
Sen som mala
stratila som seba sama
ty si odišiel
spolu s mojimi spomienkami si našiel
seba a mna si opustil
a mne si všetky sny vypustil !
Muž z Benátok
Včera večer, keď nedalo sa mi spať,
spomenula som si na jedného muža.
Už dávno som o ňom chcela napísať,
a tej noci sťa báseň zakvitla ruža.
Venécia, čo tak vábivo žiariš,
že v láske vyrovná sa ti len Paríž!
Raz jednou z tvojich ulíc išla som,
a líca mi zahoreli úžasom.
Mládenec z Benátok kráčal oproti.
Mal havranie kučery, čierny šat,
a úsmev, ktorým aj hlavu pomúti.
Možnože niekedy mal by ma rád?
Chlapcom, mladíkom, či mužom snáď bol,
u mnohých žien isto vyvolal bôľ.
Oči sa stretli. V tom krátkom momente,
preňho bych spravila všetko na svete.
V tom úsmeve, aj v pohľade jeho,
pamätám sa, že som jasne čítala.
Nevidiac na tom síce nič zlého,
vedel, čo znamená mať šarm Itala.
Okamžik prešiel a prešiel aj on.
Srdce mi stále búšilo jak zvon
a pudy kázali zmeniť smer cesty.
Bežať. Nohy – mechanické piesty.
A viete čo? Ja som len hľadela
na jeho vzďaľujúcu sa postavu
pohľadom toho, čo stráca priateľa.
To čo nebolo, nemá predstavu.
Keby ho stretnem ešte jeden raz,
a opäť mi prebehne po chrbte mráz,
asi by som sa správala rovnako.
Pre zmenu, čo tak navštíviť Monako?
To nešťastné šťastie
ONA si deň, keď sa rozlúčila s NÍM bude pamätať až do smrti. Stáli v hlučnej stanici, kam práve dorazil jeho vlak.Pevne ju stisol v náručí, pobozkal a zašepkal jej do vlasov: "Sľúb mi, že na mňa počkáš!" Ona chcela prikývnuť, ale namiesto toho sa jej z oka vykotúľala horká slza a pristála na jeho vojenskej uniforme. Mal ísť do Lýbie na vojnu. Strojvodca zapískal, aby dal znamenie, že vlak môže odísť. On jej pomaly pustil ruky a naskočil do zatvárajúcich sa dverí. Oa si viac z toho dňa nepamätala. Prvé týždne boli pre ňu hrozné. Celý čas len sedela v kresle zabalená v deke a popíjala kávu, alebo čaj. Občas ju navštívili kamaráti, ale rýchlo ich odohnala preč.Chcela byť sama a utápať sa v spomienkach na krásne chvíle, ktoré s ním zažila. Po mesiaci sa nechala mamou donútiť na krátke prechádzky, no zvyčajne z nich nič nemala. On jej prvé mesiace pravidelne písal, ale aj to prestalo. Nevedela či jej listy dostáva, vlastne o ňom nevedela nič. O rok jej prišiel list s veľkými obkecmi. Stačilo tam napísať iba jedno jediné slovo: Zabitý
Obidva varianty jej aj tak rozštiepili srdce na milióny maličkých dielikov. Chcela sa zabiť, ale nebola silná ani na to. Už to nebola ona. Chradla. Neverila, že sa jej to vôbec podarí, ale dokázala si srdce pozlepovať aspoň z časti a začať znova normálne žiť. Po pár rokoch spoznala chlapca a hoci ho nikdy nedokázala milovať ako JEHO, vydala sa zaňho.
V jeden májový večer, keď sedela so svojím manželom a dcérkou v obývačke, niekto zazvonil. Prešla do predsiene a otvorila dvere. Díval sa na ňu ON. Trocha mu stvrdli črty tváre, ale stále to boli tie krásne oči, ktoré ju vtedy privádzali do eufórie. Položila si ruku na ústa a nechápavo na neho hľadela. "Veď si bol mŕtvy," zhíkla. "Velitelia to poplietli," prerušil ho jej manžel, ktorý prišiel do predsiene skontrolovať, čo sa robí. On na neho zagánil a zamrmlal smerom k nej: "Sľúbila si, že počkáš!" S týmito slovami sa otočil a odišiel preč.
Kvapky nádeje
Dnes prsi.
Kvapocky dazda klopkaju na oblok.
Nacuvam ich hlasnemu tlkotu
a cez okno sa divam na potok
co zaplavit sa chysta Golgotu.
Dnes prsi.
Su to kvapky a ci bozie slzy
co vlievaju sa mi do duse
Ich ostrost horka mi srdce reze
a nedokazem sa slzam ochranit
Dnes prsi.
Pritomnost je pre mna zatazou
a minulost ma sleduje ako tien
som figura za sklenenou vitrazou
v ponurom tichu chladnych stien.
Dnes prsi.
Len listok s odkazom za oknom
Slova tak ostre a priamo do srdca
Dnes sme si nie sudeni, zajtra, o rok, mozno potom...
Len par slov po tolkych rokoch?
spolu neustale mi mysel moju zarmuca.
Dnes prsi.
A ja sedim s pohladom vpred v dialave
Po dazde tuziac sa divat na duhu
a po ocakavanej slnecnej salave
s myslienkami o sklamani na druhu.
VTÁCI
Vtáka poznáš po perí a človeka po kritike. Človeka poznáš po reči a ftáka pod perinou.
SLZIČKY
Všetky svoje plaché sníčky napracem ja do básničky. Mám aj také básničky, od ktorých vlhnú sukničky. To pre tie slzičky, čo sa prešmyknú pomedzi prstíčky, minú dva krásne prsníčky a šuch ho do sukničky!Na cválajúceho krič! Pŕŕ koníček a na plachý sen krič ty len! Pŕŕ sníček!