http://www.dawien.sk - Dámske blúzky, topy, pulóvre, tuniky, sukne. Nakupujte módne dámske oblečenie v online eshope za skvelé ceny!

Kluk mnoha tváří

Pridaný 24.09.2012 | Pridal: anonym 5pusa5@azet.sk

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 0

Kategoria: smutné básne | 0 komentárov Prihlas sa a pridaj medzi obľubené

Kluk mnoha tváří
Kluk mnoha tváří


Řekl jí, že je holka co se krásně usmívá, holka co je jiná než ostatní .
Řekl jí tolik krásných věcí, věcí co srdce zahřívají.
Uměl psát slova, řikat sladký věty.
Vyhrál, protože vsadil na své city.

Měl i temnou stránku, tak temnou jak nebe při bouřce, jak když se obloha zatáhne,
přesně takovou silou tě k sobě stáhne.
Nedovolí ti dýchat, rozprostřít křídla, nedovolí ti lětet,
musíš čekat, čekat , že přestane pršet.

Tehdy si uvědomíš, že po bouřce vždy vyjde slunce,
zase zasvítí a přes paprsky spojí vaše ruce.
Musíš doufat, musíš věřit, musíš žít,
vždyť vy bez sebe nemůžete být .

Podíváš se nahoru, vidíš modré nebe,
tvá láska je vedle tebe.
už neprší, už je dobře,
stačí jen za vším zavřít dveře.

Již zítra je tu nový den, nový začátek,
přináší jí však znovu do duše smutek.
Kluk mnoha tváří je šťastný, šťastný i bez ní,
píseň jejich srdcí už víc nezní.

Náš Tuky

Pridaný 19.09.2012 | Pridal: anonym

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 0

Kategoria: iné básne | 1 komentár Prihlas sa a pridaj medzi obľubené

Náš Tuky
Stretli sme tučného chlapca menom Luky,
ktorý sa nám predstavil ako Tuky .

Tuky je veľa mastného ,
a ak príde ta aj trochu sladkého.

Cukrovinky medovinky to on má rad,
a ževraj som jeho kamarát

Na bicykel raz si sadne,
a koleso je hned nadne.

Kila má on cez 100,
ked sa navari zje aj surové cesto.

Smrdí až ma štípe nos ,
normálne je s neho veľký boss.

Zlatú medailu za beh získal,
pritom si sloním hlasom pískal.

Raz za týždeň sa aj umyje,
väčšinou sa baldovskou upije.

Počítať vie len do štyri,
v posteli má samé špiny.

Nevie si ani utrieť riť,
ani kde má tvaleták byť.

Na výlete si dal na nôžky,
desať dňové ponožky.

Nevolaj ho k sebe dnuka,
lebo zje ti aj tvojho vnuka.

Keksík hľadá,keksík nájde,
vezme si ho a za roh zájde.

Tukyho ma každý rád,
je to verný kamarát.

Cesta životom

Pridaný 30.08.2012 | Pridal: anonym kasalova@zoznam.sk

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 0

Kategoria: krátke básne | 1 komentár Prihlas sa a pridaj medzi obľubené

Cesta životom
Prejdeš pätnásť rokov v živote
a stále si iba v samote
obkľúčená povesťou
tvojou úbohou osobnosťou.

Premýšľaš o novej ceste
ktorá ti azda pomôže
premýšľaš o novom meste
kde ťa nikto nepozná ,kde sa všetko môže .

Laska

Pridaný 26.08.2012 | Pridal: anonym muhamad5@centrum.sk

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 0

Kategoria: smutné básne | 0 komentárov Prihlas sa a pridaj medzi obľubené

Laska
vstupila do mna,
bola presibana - vobec som su to nevsimol kym nebolo neskoro,
nenapadne vyhlasila vonju mojmu svetu, veriac, ze ten jej je bude vrucnejsi.
A tak teraz zvadzam vojnu ktora nemoze mat vitaza. Pretoze vitaz by mal pocitit radost, a nie pocit trpkej prehry.
No aj tak stale verim ze raz nastane doba, kedy vitazstva ci prehry prestanu boliet a ja budem moct s usmevom vykrocit ke lepsim zajtrajskom

skazenosť sveta

Pridaný 09.07.2012 | Pridal: anonym

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 2

Kategoria: úvahy | 0 komentárov Prihlas sa a pridaj medzi obľubené

skazenosť sveta
Je ťažké žiť vo svete plnom faloše, klamstvá, vo svete kde kamarát kamaráta ohovára, nepomôžu si navzájom. Rodina nedrží pri sebe, tak ako kedysi, súrodenci si nevedia prísť na meno. Je to normálne? Kde sa vytratil všetka láska ako bola kedysi, prečo nemôžu byť ľudia k sebe takí, ako boli kedysi?
Každé ráno vstávam a premýšľam, čo mi nový deň prinesie, či mi prinesie potešenie, alebo iba ďalšiu bolesť. Žijem vo svete, kde krása je make-up, vychudnutá postava, módne oblečenie, vyžehlené vlasy, nikto však nepozerá na vnútro, na to, aký človek ozaj je, ale prečo?
Muži berú ženy ako svoju korisť, ako objekt ich sexuálnych túžob, uspokojenie si svojej potreby, nevážia si ženy, zametajú s nimi. Na druhej strane si ženy nevážia samy seba. Spávajú s chlapmi za peniaze, alebo za značkové oblečenie, autíčko, drahé dovolenky. Nevadí im ak ich muž bije, no čo už. Hlavne, že budú mať novú kabelku, topánky.
Ďalej tu máme ľudí, ktorých životným poslaním je ohováranie a pretvárka. Tvária sa, že sú s každým kamaráti a pritom ich za chrbtom poohovárajú riadne, ale neuvedomujú si, že na to sa im raz príde, a všetko sa im vráti.
O zlých vzťahoch v rodinách, nemusím ani hovoriť, určite niečo podobné aj vy máte v rodine. Ak nie, tak patríte k málo šťastlivcom, ktorí takéto problémy nemajú.
Veľmi často sa stretávam s lenivosťou ľudí a hlavne študentov. Nechce sa im učiť, všetko si nechávajú na poslednú chvíľu ak si to vôbec pozrú a ohodnotenie ich práce zlou známkou samozrejme nepripisujú im, lebo ich príprava bola dostatočná!
Vulgárnosť, opilstvo, drogy nezasahujú už len starších ľudí. Týmto pokušeniam podliehajú stále mladší a mladší ľudia, ale prečo?
Pretože to vidia od iných, bez žiadneho problému sa tieto veci môžu robiť na verejnosť, dokonca aj sex na verejnosti nie je žiadnym prekvapením. Nedokážem pochopiť, ako na niektorých programoch v televízii môže ísť porno od rána do večera, čo keď si to zapnú deti? No už isto si viete domyslieť, čo z nich vyrastie! Ale za to si už môžeme sami aká je spoločnosť teraz, sami to nechávame propagovať kde sa dá, a ukazovať to aj malým deťom, samozrejme, že to budú chcieť vyskúšať.
Ak však patríte k tým málom ľuďom, čo sa na tomto svete trápia, pretože nechápu dnešnú dobu a skazenosť ľudí, a prajú si radšej koniec sveta ako toto, tak potom vitajte v klube...

Pridaný 07.07.2012 | Pridal: anonym 12nika31@gmail.com

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 0

Kategoria: krátke básne | 1 komentár Prihlas sa a pridaj medzi obľubené


Laska je ako burka rozplameni sa i zhasne bez ucasti rozumu.


Bolest je prvou potravou lasky.



Rozum a srdce su ako presypacie hodiny,Kde sa jedno naplni,druhe sa vyprazni.

Každý iný, všetci rovní

Pridaný 22.06.2012 | Pridal: anonym

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 2

Kategoria: úvahy | 1 komentár Prihlas sa a pridaj medzi obľubené

Každý iný, všetci rovní
Na svete sú miliardy ľudí, rôznych rás, národností, sexuálnej orientácie, vierovyznaní... Každý človek je niečím iný - originálny, výnimočný. Je to až neuveriteľné, že hoci je na svete toľko ľudí, tak všetci vyzerajú inak, majú rôzne hlasy, postavy, mimiku tváre, chôdzu, farbu očí, vlasov... Aj keby sme človeka nevideli jasne, ale iba obrys, tak by sme vedeli ľahko podľa niektorých znakov určiť o akú osobu ide.
Ľudia, dá sa povedať, že sa môžu členiť podľa rás. Poznáme bielu, čiernu a žltú. Hoci sú si všetky rasy rovné a nie je medzi nimi žiadny rozdiel vznikajú často utláčania a rôzne znaky diskriminácie medzi rasami. Je smutné, že si niektorí ľudia neuvedomujú rovnosť a vybíjajú si svoju zlosť, alebo chcú len upútať pozornosť tým, že na niekoho psychicky, no často aj fyzicky útočia.
Poznáme to už v školách. Tichí, snaživí žiaci bývajú často odstrkovaní, urážaní, je to pre závisť, alebo z prostredia v ktorom bývajú prípadne kvôli prostrediu, v ktorom vyrastajú?
Dnes už malé deti sa posmievajú iným deťom, pre ich oblečenie, ráčkovanie a rôzne veci, ktoré im rodičia nemôžu kúpiť a preto ich nemajú alebo ich majú lacnejšie ako ostatné deti, alebo sú to aj rôzne psychické, či fyzické choroby, vďaka ktorým sa odlišujú od iných detí. Podľa mňa, nech sa líšime rôznymi znakmi od seba, by nemala medzi nami vznikať nevraživosť. Pred Bohom sme si predsa všetci rovní, a keď som sa dostala k Bohu tu je jeden z ďalších kameňov úrazu.
Ľudia sa niekedy doslova aj zabíjajú preto, lebo majú rôzne náboženské presvedčenia. Nedokážem pochopiť prečo nemôže každý veriť tomu čomu chce? Prečo niektorí ľudia vnucujú svoje názory a odsudzujú druhých ľudí preto, za čo ani nemôžu? Každý je vychovávaný a inej viere, v iných presvedčeniach a preto nemá žiadny význam ho od toho odhovárať.
Ďalší dosť veľký problém, ktorý by som mohla nazvať aj celosvetový je sexuálna orientácia. V dnešnej dobe to už nie je síce brané, tak ako v minulosti, ale aj tak často spoloč-nosť odmieta a vyhýba sa ľuďom, ktorí sú podľa nich iní. Ja osobne to nechápem a neviem prečo sú odsudzovaní a mali by sa hanbiť za to akí sú. Každý má právo na vlastné rozhodnu-tia, na svoj vlastný život. Keby to bolo na mne, tak by som registrované manželstvá hneď povolila aj na Slovensku. Každý má právo na slobodné rozhodnutia a byť šťastný, tak prečo takýchto ľudí obmedzovať? Prečo ich nútiť, aby boli niekto iní ako naozaj sú?
Takýchto problémov prečo sa ľudia nemajú radi, prečo si ubližujú, prečo sú časté psy-chické a fyzické týrania medzi nimi by som ich mohla menovať mnoho a dobre viem, že to nezmením a že sa to ani nikdy nezmení pokiaľ budú na svete ľudia, ktorí nedokážu pochopiť rovnosť ľudí, ich práva, záujmy, kým nepochopia, že ľudia, ktorých často odvrhujú, ktorými opovrhujú môžu byť omnoho lepší ako sú oni.
Preto nechápem ani nadraďovanie sa jednej rasy nad druhú. Áno, je pravda, že sme inej farby, je pravda, že sa odlišujeme typickými znakmi, ktoré ma každá rasa iné, ale to nie je povolenie na ubližovanie iným, len preto, že sú iní! Zamyslime sa niekedy nad tým.
Na internete som videla veľmi výstižný a dobrý obrázok, presne k tejto téme. Boli tam vedľa seba dve kostry. Jedna bola černocha a druhá bola belocha. Takmer vôbec nebolo vi-dieť rozdiel medzi oboma kostrami. Tým sa pekne ukázalo, že hoci sa rozlišujeme základ máme rovnaký. To by si podľa mňa malo uvedomiť viac ľudí, hlavne tí, čo ubližujú ostatným.
Na záver by som chcela iba pripomenúť, že všetci skončíme rovnako. Buď budeme, ako sú veriaci, tak isto aj ja, presvedčení, že budeme v nebi, alebo v pekle, tam sa už nebude prihliadať, či sme bohatí a pekní. Tam bude vidno iba našu vnútornú krásu a preto žime tak, aby sme sa nemuseli za seba hanbiť, aby sme boli na seba pyšný a aby naši kamaráti boli hrdí na to, že majú takých kamarátov ako sme my. Neodsudzujme druhých za to, že nespĺňajú naše predstavy o dokonalom výzore, niekedy zdanie ozaj klame. Ten punkáč zo susedstva čo chodí na učňovku je možno omnoho viac citlivý, rozumnejší a slušnejší ako ten chlapec čo chodí na gymnázium a je vždy pekne upravený. Najprv spoznajme človeka predtým ako ho odsúdime a nesúďme ho hlavne podľa rečí druhých! Dobre vieme, že ľudia v dnešnej dobe si závistliví.

skazenosť sveta

Pridaný 22.06.2012 | Pridal: anonym

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 2

Kategoria: úvahy | 0 komentárov Prihlas sa a pridaj medzi obľubené

skazenosť sveta
Bol podvečer a ja som išla v autobuse domov od mojej lásky. Všetko bolo ako vždy, sedela som unudená, lebo cesta zasa dlho trvala, autobus išiel cez všetky okolité dedinky, tak kým som sa dostala domov to trvalo takmer hodinu. Dala som si do uší slúchadlá a počúvala radšej hudbu, ale aj v tom mobile mi hrali len samé zlé pesničky, ktoré mi na nálade veru nepridávali.
Dobrý pocit, alebo radosť z toho, že idem od svojej lásky som veru nemala, neviem prečo, čím ďalej tým viac, mi spôsoboval všetko, len nie radosť, tá to veru nebola. Nevedela som čím to je, ale moja naivita mi stále hovorila, že bude dobre, že sa ľúbime, že láska všetko zdolá.
Blúdila som pohľadom po autobuse, nech myslím už konečne na niečo iné, pozorovala som ľudí, čo robia, ako sa tvária, a v tom som zbadala jedného chalana, ktorý ma neviem z akého dôvodu neskutočne zaujal. Musela som sa stále dívať iba naňho, moje oči sa od neho nechceli odtrhnúť, bolo mi to už až nesmierne trápne, dívať sa na úplne cudzieho chalana, keď som mala vlastného, ale niečo ma nútilo, niečo vo mne, bolo to silnejšie ako ja.
Nič iné som nerobila iba rozmýšľala, kto to môže byť? Žeby bol nový a sa prisťahoval? Kde asi tak vystúpi? Nejde na nejakú návštevu, oslavu? Tajne som dúfala, že bude v autobuse čo najdlhšie, nech si ho môže popozerať zo všetkých strán.
A zrazu sa otočil, všimol si môj pohľad, traapááás, to bolo prvé čo ma napadlo. Začal sa aj on viac na mňa pozerať, často, asi mu to bolo nepríjemné a zrazu vystúpil, ale dal sa na druhú stranu cesty a ešte sa za mnou obzrel. Tak som sa predsa páčila aj ja jemu.
S dobrým pocitom som už ďalej išla domov. Nemohla som si však z hlavy vyhodiť toho neznámeho, ktorého som stretla v autobuse. Myslela som naňho celý čas, až sa mi to nepáčilo, veď to nie je normálne, vidieť niekoho chvíľu a tak naňho myslieť. Večer sa mi dokonca o ňom aj snívalo, bola som už úplne zmätená, čo sa to so mnou robí?
Ďalší deň som ešte naňho myslela, rozmýšľala kto to môže byť, ale neskôr som si povedala, že to nemá význam pátrať nad niekým a že lásky na prvý pohľad aj tak nevychádzajú, tak som sa opäť vrátila k mysleniu na moju lásku a problémy s ňou.
Hádky sa čím ďalej tým stupňovali, zvyčajne boli vždy iba pre nejaké malichernosti, trápila som sa celé dni, preplakala celé noci. Opäť som došla iba k záveru, že pravá láska neexistuje, alebo to nie je nič pre mňa.
Jedného dňa sa už hádky tak vyostrili, že došlo k najhoršiemu, k rozchodu! Neviem prečo, ale už som neplakala, neľutovala som to tak ako som čakala, práve naopak, odľahlo mi. Možno to bolo tým, že v poslednom čase som okrem plaču a sebatrýznenia nemala nič iné na práci a keď to odišlo, konečne som mala pocit pokoja, spokojnosti.
Dni, týždne a postupne aj mesiace samoty mi celkom vyhovovali a zvykla som si na ne dokonca až tak, že som si nedokázala predstaviť vzťah s niekým, že by som sa musela niekomu spovedať, nepripadalo do úvahy. Jediné čo som potrebovala bol fakt dobrý kamarát, ktorý by ma vždy podržal, bol by tu pre mňa 24 hodín denne a mohla sa naňho hoci kedy s hocičím obrátiť aj keby som volala o 2 ráno. Ale ako niekoho takého nájsť?
Začala som teda chodiť viac na sociálne siete, že by som niekoho našla aspoň na spríjemnenie voľného času, vyplnenie. Spoznala som tam veľa nových ľudí, ale keď mám pravdu povedať, žiadny z nich ma dostatočne nezaujal. Väčšine chalanov tam šlo iba o jedno a nemusím ani hovoriť čo. No a zrazu ako som sa tak preklikávala som našla toho môjho neznámeho z autobusu. Rozmýšľala som, napísať? Nenapísať? Tak som to teda skúsila, no dlho mi nik nepísal, žiadna odpoveď nechodila, tak som už strácala nádej o nejaký kontakt s ním.
No však keď som sa o dlhší čas znovu prihlásila našla som si správu a všimla, že je prihlásený, naša konverzácia sa začala rozširovať a dohodlo sa aj osobné stretnutie čo ma neskutočne potešilo. Moja platonická láska možno už nebude platonická. Celý týždeň som nič nerobila iba som sa tešila na stretnutie s mojím neznámym, ktorý už aj mal meno – Stano.
Keď nakoniec došlo k stretnutiu nemohla som tomu uveriť, bol presne taký istý ako som si ho pred tými 3 rokmi zapamätala. Prišiel po mňa na aute a chcel, aby som vymyslela program kde pôjdeme, no mňa však nič nenapadlo, tak sme skočili do jeho chalupy čo má u nás na dedine. Tam sme sa rozprávali do noci, o veciach bežných zo života a potom som šla domov, lebo sme obaja ráno vstávali do práce.
Všimla som si však, že má napísané, že je vo vzťahu s jedným dievčaťom, nedalo mi to, a musela som sa ho na to spýtať. To čo mi povedal, som vôbec nečakala. Tvrdil, že dievča má, ale že ho neľúbi, a keďže sú spolu dlho, je to ťažké sa rozísť. Nevadilo mi to, lebo som nechcela byť s ním nič viac ako kamarátka.
No však už pri druhom raze čo sme boli spolu vonku, sa to trošku zvrtlo. Povedal, že spolu nechodia, že len udržujú fyzický kontakt a začali sme sa bozkávať, no keďže som musela ísť už domov, tak to dlho netrvalo.
Tretí raz čo sme boli spolu vonku sa stalo niečo, čo som urobila asi prvý krát. Vášnivé bozkávanie prešlo ku krásnemu milovaniu. Páčilo sa mi to asi prvý krát, ani som to neľutovala, nechápem doteraz ako som to mohla urobiť. Išli sme spolu vonku ešte raz, posledný krát, urobili sme poriadok okolo jeho chalúpky a potom sme sa presunuli s vínkom dovnútra, kde sme to zakončili ako minule, ale vtedy sa stalo niečo, čo všetko zmenilo.
Zavolala mu jeho priateľka, s ktorou už dávno nemal nič mať. Prvý krát ju nezdvihol, až na druhý krát. potom mu aj písala ako ho veľmi ľúbi, bolo mi to tak všetko strašne ľúto. Bolo mi ľúto mojej naivity. Myslela som si, že z takého niečoho som už dávno vyrástla!
Prerušila som s ním kontakt, a už som ho nikdy nechcela vidieť, no však o mesiac som zistila, že vidieť sa s ním je povinnosť. Bývalo mi ráno zle, o meškajúcej menštruácii ani nehovorím. Urobila som si test a stalo sa to najhoršie. Áno, bola som tehotná. Nevedela som, či plakať, alebo sa smiať, jedno aj druhé by bolo na svojom mieste, zavolala som mu, skočili sme vonku. Keď som mu to povedala bol najprv zaskočený, potom potešený, zdvihol ma na ruky a radoval sa, no ja som mala v sebe všetko okrem radosti! Na ďalší deň som skočila z mosta, chcela som ukončiť, ten podľa mňa už môj nezmyselný život. Keď sa to Lukáš dozvedel tak to napálil v plnej rýchlosti do stĺpu, namieste bol mŕtvy. A ja? Ja som to ako zázrakom prežila a teraz som na vozíčku a plačem nad tým, ako som si pokazila život a ako som dvoch ľudí oň pripravila...

zlé rozhodnutie

Pridaný 22.06.2012 | Pridal: anonym

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 2

Kategoria: smutné príbehy | 1 komentár Prihlas sa a pridaj medzi obľubené

zlé rozhodnutie
Bol podvečer a ja som išla v autobuse domov od mojej lásky. Všetko bolo ako vždy, sedela som unudená, lebo cesta zasa dlho trvala, autobus išiel cez všetky okolité dedinky, tak kým som sa dostala domov to trvalo takmer hodinu. Dala som si do uší slúchadlá a počúvala radšej hudbu, ale aj v tom mobile mi hrali len samé zlé pesničky, ktoré mi na nálade veru nepridávali.
Dobrý pocit, alebo radosť z toho, že idem od svojej lásky som veru nemala, neviem prečo, čím ďalej tým viac, mi spôsoboval všetko, len nie radosť, tá to veru nebola. Nevedela som čím to je, ale moja naivita mi stále hovorila, že bude dobre, že sa ľúbime, že láska všetko zdolá.
Blúdila som pohľadom po autobuse, nech myslím už konečne na niečo iné, pozorovala som ľudí, čo robia, ako sa tvária, a v tom som zbadala jedného chalana, ktorý ma neviem z akého dôvodu neskutočne zaujal. Musela som sa stále dívať iba naňho, moje oči sa od neho nechceli odtrhnúť, bolo mi to už až nesmierne trápne, dívať sa na úplne cudzieho chalana, keď som mala vlastného, ale niečo ma nútilo, niečo vo mne, bolo to silnejšie ako ja.
Nič iné som nerobila iba rozmýšľala, kto to môže byť? Žeby bol nový a sa prisťahoval? Kde asi tak vystúpi? Nejde na nejakú návštevu, oslavu? Tajne som dúfala, že bude v autobuse čo najdlhšie, nech si ho môže popozerať zo všetkých strán.
A zrazu sa otočil, všimol si môj pohľad, traapááás, to bolo prvé čo ma napadlo. Začal sa aj on viac na mňa pozerať, často, asi mu to bolo nepríjemné a zrazu vystúpil, ale dal sa na druhú stranu cesty a ešte sa za mnou obzrel. Tak som sa predsa páčila aj ja jemu.
S dobrým pocitom som už ďalej išla domov. Nemohla som si však z hlavy vyhodiť toho neznámeho, ktorého som stretla v autobuse. Myslela som naňho celý čas, až sa mi to nepáčilo, veď to nie je normálne, vidieť niekoho chvíľu a tak naňho myslieť. Večer sa mi dokonca o ňom aj snívalo, bola som už úplne zmätená, čo sa to so mnou robí?
Ďalší deň som ešte naňho myslela, rozmýšľala kto to môže byť, ale neskôr som si povedala, že to nemá význam pátrať nad niekým a že lásky na prvý pohľad aj tak nevychádzajú, tak som sa opäť vrátila k mysleniu na moju lásku a problémy s ňou.
Hádky sa čím ďalej tým stupňovali, zvyčajne boli vždy iba pre nejaké malichernosti, trápila som sa celé dni, preplakala celé noci. Opäť som došla iba k záveru, že pravá láska neexistuje, alebo to nie je nič pre mňa.
Jedného dňa sa už hádky tak vyostrili, že došlo k najhoršiemu, k rozchodu! Neviem prečo, ale už som neplakala, neľutovala som to tak ako som čakala, práve naopak, odľahlo mi. Možno to bolo tým, že v poslednom čase som okrem plaču a sebatrýznenia nemala nič iné na práci a keď to odišlo, konečne som mala pocit pokoja, spokojnosti.
Dni, týždne a postupne aj mesiace samoty mi celkom vyhovovali a zvykla som si na ne dokonca až tak, že som si nedokázala predstaviť vzťah s niekým, že by som sa musela niekomu spovedať, nepripadalo do úvahy. Jediné čo som potrebovala bol fakt dobrý kamarát, ktorý by ma vždy podržal, bol by tu pre mňa 24 hodín denne a mohla sa naňho hoci kedy s hocičím obrátiť aj keby som volala o 2 ráno. Ale ako niekoho takého nájsť?
Začala som teda chodiť viac na sociálne siete, že by som niekoho našla aspoň na spríjemnenie voľného času, vyplnenie. Spoznala som tam veľa nových ľudí, ale keď mám pravdu povedať, žiadny z nich ma dostatočne nezaujal. Väčšine chalanov tam šlo iba o jedno a nemusím ani hovoriť čo. No a zrazu ako som sa tak preklikávala som našla toho môjho neznámeho z autobusu. Rozmýšľala som, napísať? Nenapísať? Tak som to teda skúsila, no dlho mi nik nepísal, žiadna odpoveď nechodila, tak som už strácala nádej o nejaký kontakt s ním.
No však keď som sa o dlhší čas znovu prihlásila našla som si správu a všimla, že je prihlásený, naša konverzácia sa začala rozširovať a dohodlo sa aj osobné stretnutie čo ma neskutočne potešilo. Moja platonická láska možno už nebude platonická. Celý týždeň som nič nerobila iba som sa tešila na stretnutie s mojím neznámym, ktorý už aj mal meno – Stano.
Keď nakoniec došlo k stretnutiu nemohla som tomu uveriť, bol presne taký istý ako som si ho pred tými 3 rokmi zapamätala. Prišiel po mňa na aute a chcel, aby som vymyslela program kde pôjdeme, no mňa však nič nenapadlo, tak sme skočili do jeho chalupy čo má u nás na dedine. Tam sme sa rozprávali do noci, o veciach bežných zo života a potom som šla domov, lebo sme obaja ráno vstávali do práce.
Všimla som si však, že má napísané, že je vo vzťahu s jedným dievčaťom, nedalo mi to, a musela som sa ho na to spýtať. To čo mi povedal, som vôbec nečakala. Tvrdil, že dievča má, ale že ho neľúbi, a keďže sú spolu dlho, je to ťažké sa rozísť. Nevadilo mi to, lebo som nechcela byť s ním nič viac ako kamarátka.
No však už pri druhom raze čo sme boli spolu vonku, sa to trošku zvrtlo. Povedal, že spolu nechodia, že len udržujú fyzický kontakt a začali sme sa bozkávať, no keďže som musela ísť už domov, tak to dlho netrvalo.
Tretí raz čo sme boli spolu vonku sa stalo niečo, čo som urobila asi prvý krát. Vášnivé bozkávanie prešlo ku krásnemu milovaniu. Páčilo sa mi to asi prvý krát, ani som to neľutovala, nechápem doteraz ako som to mohla urobiť. Išli sme spolu vonku ešte raz, posledný krát, urobili sme poriadok okolo jeho chalúpky a potom sme sa presunuli s vínkom dovnútra, kde sme to zakončili ako minule, ale vtedy sa stalo niečo, čo všetko zmenilo.
Zavolala mu jeho priateľka, s ktorou už dávno nemal nič mať. Prvý krát ju nezdvihol, až na druhý krát. potom mu aj písala ako ho veľmi ľúbi, bolo mi to tak všetko strašne ľúto. Bolo mi ľúto mojej naivity. Myslela som si, že z takého niečoho som už dávno vyrástla!
Prerušila som s ním kontakt, a už som ho nikdy nechcela vidieť, no však o mesiac som zistila, že vidieť sa s ním je povinnosť. Bývalo mi ráno zle, o meškajúcej menštruácii ani nehovorím. Urobila som si test a stalo sa to najhoršie. Áno, bola som tehotná. Nevedela som, či plakať, alebo sa smiať, jedno aj druhé by bolo na svojom mieste, zavolala som mu, skočili sme vonku. Keď som mu to povedala bol najprv zaskočený, potom potešený, zdvihol ma na ruky a radoval sa, no ja som mala v sebe všetko okrem radosti! Na ďalší deň som skočila z mosta, chcela som ukončiť, ten podľa mňa už môj nezmyselný život. Keď sa to Lukáš dozvedel tak to napálil v plnej rýchlosti do stĺpu, namieste bol mŕtvy. A ja? Ja som to ako zázrakom prežila a teraz som na vozíčku a plačem nad tým, ako som si pokazila život a ako som dvoch ľudí oň pripravila...

Výnimočné ráno?

Pridaný 18.06.2012 | Pridal: anonym denisa.s@azet.sk

Hlasuj:Musiš sa prihlásiť !!!   Počet získaných bodov: 0

Kategoria: Básne o láske | 0 komentárov Prihlas sa a pridaj medzi obľubené

Výnimočné ráno?
piatkové ráno, zasvietilo slnko
a tvoj úsmev bol očarujúcejší ako kedykoľvek predtým.
všetko okolo sa akoby vytratilo
a moje zmysly zaradili jednotku.
vnímala som len tvoj hlas, tvoj smiech, tvoj úsmev a ranný vietor s vychádzajúcim slnkom.
všetko si prerazil a vtedy...
som pocítila, ako moje srdce zmenilo smer.
od nikoho ku tebe.

<< < 1 2   ... 11 12 13 14 15 ...   72 73 > >>