medved a komar milan rufus (stevo horváth)
Na samom kraji chotara pristavil medved komara.Krvou sa zivis-povedz,bratku,ktory tvor ju ma taku sladku?kto? človek,mily valibuk! ak toto nevies tak si druk! a stratil sa mu vo vzduchu. pri uchu pištal juchuchu! premyšlal medved do večera.hm? človek,to je nove zviera.kadialkolvek som teda siel,nič takeho som nenašiel.potulam sa ja sem i tam a po ceste sa popytam.tak ide,ide chlapca stretne.niesi ty človek.prosim,pekne?nie ja ešte len budem človekom.a takto nevieš o niekom?kto chce najst , nech si hlada.tot je teda zahada.ide medved starca stretne.nie si ty človek prosim,pekne? nie ja som len bol človekom.a takto nevieš o niekom?hladaj si,hladaj len sa trap , sam ti to povie,kto je chlap!dudre si medved:to je spolok!netreba mne to co ,uz bolo a colen bude , ani tak!ten človek to je pekny vtak?a tu ti pred nim na koni šalbličkou husar zazvoni.stoj!ty si kto? ja? človek s hlavou?tak ta zjem?tu je moje pravo!ak uteka,tak uteka.fuj! nestastna krv človeka.ta štipe ako paprika!ved ja ta chytim,zbojnika,ja ti to vratim,komarisko!neopovaz sa ku mne blizko.komar sa nad nim iba smial a letel dalej v šir a dial.ozval sa mu az z lesnych luk.nevravel som ti,že si druk?

Pozičné svetlá / sú aj v nás /
Svetlo ktoré lieči tmu / ukrytú dnu /

Hlboko v nás

Pozičné svetlá ktoré krotia našu hmlu

Vyplavenú von

Keď chceme mať viac než práve máme

Keď chceme práve to

Prečo v iných s ich pravidlami zomierame

V minulosti o to už nestojí takmer nikto

Svetlo ktoré niči tmu

Už len chabé pozičné svetlá

Trápia moju hmlu

Plazia sa po múroch nahoty

Obohratá lož s pravdou opíja sa

Po zlate opäť zlato

Po Tebe opäť ja

Keď v žilách koluje mi niečo ako jed

Keď nad ránom v minútových kómach hľadám niečo ako liek

- a elixír našich pozičných svetiel rozbliká sa / náhodou len /

Hľadám cestu von lebo / možno ešte mám chuť žiť /

Aby som mohol opäť v nás zomierať / ako každý deň /

- a ohlásiť návrat strateného vinníka

Tak som späť

…Buď ešte chvíľu pri mne…

/ Ak sa to ešte dá /

..Ďakujem..

/ Zvláštne, ako obyčajné pozičné svetlá skrotia našu…. /

Neap I.
Nezvestné pramene tlkot stratených sŕdc
odhalené korene
v pozadí vlhkých rozkrokov
a túžob čo nemajú kľud
Vyhasnuté cigary
oslintané anonymnými perami
len rúž čo to prezradí
o tichej smrti v pozadí
Nekonečný boj s vlnami
pravidelné súkromné tsunami
že žiť sa musí ďalej
aj keď nemáš čas a chuť
len tak v  zreniciach občas odzrkadlí sa posledný náboj
Že len dnes bolesť pocítiš
Že snáď zajtra už nič také bolieť nebude
Že vraj všetky nezvestné pramene
Odveje čas

Strach
Strach
Chytá ťa za srdce
ty si už bezcenný
ale už aj mravce
vedia že strach je pochabý.

Tvoje srdce buší
a na mňa pozerajú tvoje oči
ako sa strácaš z pohľadu v noci.

Ticho mi povieš
že ma lúbiš
a ja idem preč
a ty máš v duši terč.

Terč je strach
kde šípky sú ako vec
čo ťa trápi celý svet
a ten strach ťa ničí
a tvoja duša kričí.

I love you
Našiel som ťa plakať v záhrade.
Chcel som ti pomôcť a ty že nie.
Hľadala si cestu čo vedie spať.
No tej cesty už dávno niet.
Kráčala si bosa po trni.
Dúfala si že sa ti ten sen splní.

Tvoje slzy sa menia na ocot.
Chcela si mi zatajiť pôrod.
Čakala si na vhodnú chvíľu
zabodnúť mi do krku ihlu.
Možno si len myslím že si zlá.
Možno len v mojej hlave je nejaká hmla.

I love you
Našiel som ťa plakať v záhrade.
Chcel som ti pomocť a ty že nie.
Hľadala si cestu čo vedie spať.
No tej cesty už dávno niet.
Kráčala si bosá po trni.
Dúfala si že sa ti ten sen splní.

I love You.

Mám ťa rád aj keď som necítil tvoje pery.

Tvoje slzy sa menia na ocot.
Chcela si mi zatajiť porod.
Čakala si na vhodnú chvíľu.
Zabodnúť mi do krku ihlu.
Možno si len myslím že si zlá.
Možno len v mojej hlave je nejaká hmla

I love You.

Mám ťa rád aj keď som necítil tvoje pery.

I love you
Našiel som ťa plakať v záhrade.
Chcel som ti pomocť a ty že nie.
Hľadala si cestu čo vedie speť.
No tej cesty už dávno niet.
Kráčala si bosá po trni.
Dúfala si že sa ti ten sen splní.

I love you.

Mám ťa rád aj keď som necítil tvoje pery.

Tvoje slzy sa menia na ocot.
Chcela si mi zatajit porod.
Čakala si na vhodnú chvíľu
zabodnúť mi do krku ihlu.
Možno si len myslím že si zlá.
Možno len v mojej hlave je nejaká hmla.

I love you.

Mám ťa rád aj keď som necítil tvoje pery.

odchadzam
zas a znova sedim doma... v kute moje slzy mi hovoria uz nikdy nebudes stastna,bez neho. Bol moje vsetko no ja som to znicila.Nasa laska bola len rozpravka pre neho. MOje srdce krvaca a ja sa v krvi utapam.Drzim ziletku uz davam zbohom no nieco ma drzi a ja newiem co to je je to laska co vo mnie vrie. ALe ked ta nemam nemam nic zbohom laska uvidime sa v nebi nezabudni ze si ma miloval ze si mi lasku,milujem ta a mozno asi preto odchadza,pretoze sa nedokazem virovnat ze inu mas

Človek by si myslel že stretol
niekoho koho by mal rad,
ale opak je pravdou bol to len klam.
Ja v daždi stojím,
a z útesu hľadím,
slzy mi stekajú po mokrej tvári,
a ja s úžasom do hĺbky mora hľadím.
Posledný krát sa obzerám a
s nádejou hľadím či si tam.
Naspäť sa otočím a
smrť mi ruku podáva
zrazu počujem NIE !
ale už je neskoro smrť
si ma so sebou zobrala......

Samota zabíja
Samota zabíja
Sedela sama, opustená v tme, čakala na teba, no ty si neprišiel. Sedela v kúte, nevnímala svet, zobrala žiletku, umrela hneď