čierný anjel
Cierny aniel prisiel z pekiel aby za svojim cielom siel,
uvrhol kliatbu na tuto zem ja som ho videl takze to viem.
na svete bolo krasne , preto pisem tieto basne. vcera, dnes no zajtra
nie
zajtra pride umucenie, den vistrieda temna noc.
ludia volaju o pomoc.
celym svetom presiel tento hriech pocut uz len temny smiech,
Cely svet je hriesny, zly ...
ked zlo svojou krvou rieky zafarbilo stretol muz zenu
co mu svoje srdce dalo
Nezne ju objat a lasku jej viznat, ako bojovnik,k tomu ho srdce viaze,
jej
vasen je bojovat, darebak, samotar tmavym dnom bludi
svoj nekonecny hnev na biednych dusiach tlmi
Nic mu nie je svete nic mu nie je dobre svojou krutostou nici
vsetko co postretne, mesiac v splne zradza
srdcia zalubene hladaju si vtme smer, odhaly duse sebe zaslubene
darebakovi vnukne myslienku krutu zmocnit sa lasky,
v krvavom kupely svoje peri zmoci, nehybne muzove telo bokom odstrci
zenu v modlidbach v naruci drzi opojeny sladkou krvou aj jej usta napoji
.
Tak teraz vila noci , tulia sa lesmi v preliatych slzach, svoj nehynuci
smad hasi. Tuzi iba po krvi, svit mesiaca budi jej zmysli lacneho dravca
kazdu noc vnej prebudi, laska je strach verim vnej no v nasej viere sa
stale utraca
no vedz ak vnej vieru stale mas, neumiera ona ostava,
len ju vsrdci schovaj aby ju zly aniel nemohlo znicit znova

Utopené v smútku!
Moje srdce zranené je,
nemôže ľúbiť koho chce.

Zomrieť chce nechce žiť,
nechce na tomto svete už biť.

Ona však priveľmi miluje,
no on ju len stále zraňuje.

Prečo je tento svet taký krutý?
Opustený bez lásky a mrzutý?

Pýtam sa sama seba: či žiť, biť
a či zomrieť snáď?
Chcem už konečne pokoj od každého mať.

Chcem ľúbiť, mať a darovať,
a nechcem už sama seba ľutovať!

Sen
Sníval sa mi sen, celkom obyčajný,
ničím výnimočný ničím zázračný.
No bolo tam dievča, bolo krásne,
na pohľad nevinné v srdci úžasné.
Sedela na lúke vôkol samí kvet,
bol to iný a nie ako dnešný svet.
Všade bolo ticho šiel som tam,
takú veľkú šancu a nádej mám.
No odrazu sa strácala a bola fuč,
zmizla ako ranný, slnečný lúč.
Ten sen mám v srdci a vždy som ho mal,
raz som ĽÚBIL a raz MILOVAL!!:-*

Bol to čas krásny
Bol to čas krásny,
čas plný vzájomnej lásky.
Lásky, ktorá ubližovala
no zároveň vrúcne milovala.

Bol si človek milovaný,
mojou "Láskou" bol si zvaný.
A teraz verím, že aj priateľ
môjmu srdcu drahý.

Bolo nádherné byť s tebou
i byť milovaná tebou.
Bol si môjmu srdcu najbližší,
no všetko sa rýchlo končí.
Ľúbila som ťa, ty to vieš,
a verím, že ty mňa tiež...

Želanie
Pokazila srdce,
pokazila lásku,
nikto nevedel prečo,
len ona vedela pravdu.
Zo všetkej lásky,
nezostalo nič,
po mesiacoch ,
snaží sa to napraviť...
Láska už nie je taká aká bola,
veď kamarátku som stratila.
Opustila som ju,
a ani nevedela prečo,
kamoška priala si to,
boh vyslyšal ju.
Preplakané noci,
opuchnuté oči,
tým som nič neriešila,
len kamarátku strácala.
Teraz sa snážím napraviť to,
skúšam pochopiť prečo.
Veď ona nám želaním,
rozbila lásku,
a ja som stratila super kamarátku!

Sen
Ľúbim ťa, to mi ver.
Ved si môj vytúžený sen.
Myslím na teba každu chvíľu.
Si anjel čo mi dodáva silu.
Znamenáš pre mňa celý svet.
Ale v tvojom svete pre mňa miesta niet.
Ked ťa vidím zastaví sa pre mňa čas.
Tú chvíľu chem vrátiť zas a zas.
V srdci malu nádej mám .
Ked sa ti pozriem do oči nedýcham.

Môj príbeh
Môžem byť suka,
môžeš m a mať rád.
Život ide ďalej,
nemusíš sa báť.

Všetko čo bolo,
za nami je hneď,
ja ťa mám veľmi rada,
nie si však pre mňa svet.

Ty si mi všetko dal,
ja som ťa odbila,
chcem ťa späť,
no viem žiť bez teba.

Včera si bol tu,
a dnes už nie,
všetko je iné,
viem že som na vine!

Sanatórium Duší
Shellman

SANATÓRIUM DUŠÍ

Nestále mysle,
hľadajúce význam schizmy,
upadli do sveta mlčania
a pod tlakom deštruktívnej kataklizmy
vedia, že city ich nezrania

Stigmy a vrásky a krvavé jazvy,
odporujúce ľudskej logike
Tam, v ľudskom svete,
nenašli pre ne vhodné názvy
Tu, v tejto liečebni,
sa zamieravajú na PSYCHÉ

A nestálosť sa lieči paralelou
(nie väzením a hlúpou celou)
Na rozvodnenú melanchóliu nepokojných riek
poznajú tú správnu terapiu;
poznajú ten správny liek

... v sanatóriu duší

Stoický pokoj a krotenie zlých nálad;
miestnosť, kde duša sa uzdraví
Nestála myseľ bude opäť stála,
keď ju tím felčiarov opraví

Pokoj a ticho na všetky postihnuté miesta,
ktoré sám život poznačil
Namiesto stresu nasleduje siesta
Tu sa narovnáva svet, ktorý sa preliačil

Tu nestálosť sa lieči rovnováhou
a trhliny v duši sa prekladajú dlahou
Zlomené ego sa lieči stálym gypsom
a diery v mysli sa zazipsujú zipsom

... v sanatóriu duší

Po chorobe nasleduje uzdravenie skoré
pre všetky nestále mysle, čo sú choré

Búrka Vo Mne
Shellman

BÚRKA VO MNE

Je vo mne búrlivá krv;
morské vlny, čo rozbíjajú člny
Je vo mne mladé víno Bohov;
pohár, čo nikdy nie je plný

Je vo mne piesočná búrka,
čo zanechala skazu v púšti
Je vo mne lovec trofejí,
čo vyhnal dravé šelmy z húštin

Je vo mne rozvodnená rieka:
príliv i odliv; kruté tsunami
Je vo mne rakovina Zeme,
čo v noci zaspať nedá mi

Je vo mne nevybuchnutá sopka
... láva, ktorá hľadá svoju cestu
Je kdesi vo mne smrť,
čo chce mi ísť za nevestu

Je vo mne nárek národa
a bolesť matky Zeme
Sú vo mne zvyšky minulosti,
ktorú vyprodukujeme

Je vo mne nadvláda Bohov
Sú vo mne blesky a hromy krutých búrok
Je vo mne pevnosť kráľa Artuša;
sú vo mne zvyšky jeho múrov

Sú vo mne opustené stanice:
Cesty, čo vlastne vedú nikam
Sú vo mne dvere vesmíru
Ja ich však radšej nikdy nezamykám

Je vo mne nebezpečný uragán;
smršť plná špiny a prachu
Je vo mne ľudská stena nárekov
Je vo mne autoportrét strachu

... búrka plná môjho ticha

Ja (Autoportrét Duše)
Shellman

JA
(AUTOPORTRÉT DUŠE)

Záhady môjho JA;
skok z mŕtveho bodu
Raz svetlo a raz tma:
Mlyn na moju vodu

Horiace predpeklie;
rozkvitnutý Eden
Noc ako hudba znie
Ja však žijem pre deň

Vzdialený viadukt;
most cez bránu času
Uprostred vlastných múk
absorbujem krásu

Kričiace svedomie;
letargická myseľ
Mlčiace vedomie
Duša a jej zmysel

Ja – moje meno
Ja – v klietke tela
Duša je moja
väzeňská cela

Múzeum človeka:
Galéria duší
Život mnou preteká
a môj pokoj ruší

Portréty na stenách
vlastnej Ermitáže
Ja – človek – v premenách;
zrnko piesku z pláže

Myšlienky, na ktoré
maliar nečakal by
Záujem o choré
olejové maľby

Portréty na stenách
galérie Prado
Ja – človek – v premenách
Telo to má rado

Ja – moje meno
Ja – v klietke tela
Odvážna duša
nebýva smelá

Myšlienky privátne
Život chutí predsa
krásne i na plátne
bez farieb a štetca

Vernisáž bez ľudí
Svet spomienok z výstav
Loď šťastia prebudí
unavený prístav

Pohľad, čo otvoril
oči svojmu lesku
Maliar, čo vytvoril
z úst človeka fresku

Územie umelca;
objednávka blázna
Portréty zbabelca
a paleta prázdna

Ja – moje dielo
Ja – moja práca
Obraz sa v sebe
rodí i stráca

Ja a môj portrét