Ľudia sa delia na dva druhy. Prvý len sníva a druhy sa snaží zrealizovať svoj sen.
Odchádzajúci vlak sa už nikdy nevráti...
Ďakujem všetkým, ktorí ma učili žiť, fandili mi..
..Priblížiť sa k dokonalosti nie je jednoduché.
Skúšam to.
Som tu dobre?
Narodil som sa u slušných lúdi?
V slušnom storočí?
Nevediem náhodou vojnu?
Je tu zrušene otroctvo?
Mam správnu farbu pleti?
Vhodný pôvod?
Smiem dýchať?
Tak ďakujem.
Nechajte mi pravo vlastných omylov, možnosť zvoliť si to, čo mam rad, mat vlastnú cestu, nie tu vami vyšliapanú, na ktorej by som stratil svoju vlastnú tvar.
Keď si prišiel na svet, všetci sa radovali a ty si plakal. ži tak, aby všetci plakali, keď budeš odchádzať.
Si tým, o čom si premýšľal a čim si sam seba urobil.
KeĎ nadeje zhasnú a človek ostane sam, je nadovšetko krásne vrátiť sa k spomienkam.
Aj keď nie je všetko tak, ako by sme si priali, aj keď sa nám v živote nie vždy dari, aj keď mame problémov plnú hlavu, stále ešte mame chuť, chuť na zábavu.
Vy okolo seba nevidíte veci a pýtate sa: Prečo? A ja snívam o veciach, ktoré tu ešte neboli a pýtam sa: Prečo nie?